Čitateľský denník

6. Valčík stromov a oblohy od Jeana-Michela Guenassia {SK}

Oddychové čítanie po minulom 1984 som prečítala literally za pár dní. Bolo by to skvelé čítanie, kebyže ma tak strašne neirituje hlavná postava. Ale veď viete aký je to pocit, z Wattpadu to dôverne poznáme, že?

Žáner: historický/romantický román
Rok vydania: 2016
Moje hodnotenie: 6,5/10

Jean-Michel Guenassia sa narodil v roku 1950 v Alžírsku. Pôvodne bol scenáristom i dramatikom, no potom prerazil s románom Klub nenapraviteľným optimistov, za ktorý získal niekoľko literárnych ocenení, a teraz sa venuje len písaniu. Valčík stromov a oblohy (v origináli La valse des arbres et du ciel) je jeho piatou knihou. 

Len čo som knihu otvorila, vyvalilo sa na mňa jedno tučné klišé za druhým. Hlavnou hrdinkou románu je Marguerite Gachetová, silná emancipovaná moderná žena uväznená v 19. storočí. Je polosirota, matka jej zomrela ešte v útlom veku. Jej otec sa zo smrti manželky nevie spamätať a nenávidí svoju dcéru, lebo sa na ňu podobá. Milé. 

Marguerite už zo začiatku plánuje útek do Zeme Slobody - Ameriky, vo Francúzsku ju však drží nedostatok financií. Hrdosť jej totiž nedovoľuje predať jej kresby bohatej priateľke, šperky po mame sa tiež štíti predať. A tak si žije v nekončiacom sa stereotype - stredajšie obedy u priateľky Heléne, kresby rudkou, sem-tam prechádzka či kniha, obedy u prachatého otcovho kamoša, ktorého syna si má vziať. Stereotyp však preruší príchod otcovho pacienta, neznámeho impresionistu, Vincenta van Gogha. 

Vincentove maľby Marguerite okamžite učarujú, netrvá dlho, a zamiluje sa aj do samotného Vincenta. Keďže chlapi sú všetci rovnakí, po pár týždňoch spolu začnú aj spávať. Marguerite sa noc čo noc vykradne z domu, aby ho mohla navštíviť v hostinci, kde má izbu. Trvá to, až kým ju nechytí otecko, ktorý ju brutálne zbije a uväzní v izbe. Zatiaľ čo Marguerite blúzni o svojej láske, Vincent plánuje odchod z Auvers. 

Marguerite sa poháda s otcom, hrozí mu jeho revolverom a ujde z domu. Chvíľku ako hlúpa hus beží po meste hľadajúc Vincenta, potom ho nájde neďaleko hostinca. Opäť raz sa mu vyzná zo svojich citov a prosí ho, aby s ňou ušiel do Ameriky, na juh Francúzska, jednoducho preč. Vincent je však prekvapený, Margueritin bráško s otcom mu totiž natárali, že odišla na dva týždne do Normandie. A keďže odišla bez rozlúčky, myslel si, že oňho už stratila záujem, tak, ako aj on o ňu. 

Po Vincentovom odmietnutí Marguerite chytí záchvat hystérie a vyhráža sa, že sa zabije, keďže ešte stále má otcov revolver. Vincent sa jej v tom snaží zabrániť, chvíľu zápasia o zbraň, ktorá nakoniec vystrelí Vincentovi do brucha. Ten po ledabolom ošetrení doktora Gacheta o dva dni zraneniam podľahne. Koniec lovestory!

Príbeh sa končí Margueritinými doživotnými výčitkami svedomia, ktoré zaháňa tým, že kopíruje jeho obrazy, ktoré jej brat predáva múzeám. Hm, aká to silná nezlomná žena, však?

Román je z veľkej časti založený na reálnych faktoch. Autor celkom úspešne vyvrátil dojímavú teóriu o nepochopenom géniovi, ktorého k samovražde dohnala spoločnosť. Vincent van Gogh sa naozaj liečil v Auvers sur Oise u doktora Gacheta. Zostal tam sedemdesiat dní do 29. júla 1890, keď záhadne umrel. Za tento čas namaľoval 74 obrazov, Marguerite minimálne dvakrát. Viacero svedkov potvrdilo ich milostný pomer, avšak doteraz neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by dokázal istý spôsob smrti.

Bola by to skvelá kniha, ak by autor zvolil náročnejšiu alternatívu a hlavnou postavou by bol Vincent. Prepáčte, ale Marguerite ma neskutočne iritovala, a bolo by zaujímavé sledovať, ako víťazí láska k maľbe nad láskou k žene, keďže toto autor uviedol ako dôvod, pre ktorý dal Vincent Marguerite kopačky. Taktiež by som si rada prečítala o tom, ako niesol fakt, že ho živí brat, a že sa za života sa nepredal jediný jeho obraz. 

Čo sa týka postáv, opäť ma žiadna neoslovila. Možno Vincent, avšak autor plne nerozvil jeho potenciál ako postavy, využíva ho len ako Margueritinho milenca a geniálneho maliara.

Plusy:
-bravúrne opísané Vincentove maľby - spôsob, akým maľoval, ale aj Margueritine emócie, ktoré vyvolali
-malé útržky z novín či Vincentových listov, ktoré dávali príbehu autentickosť
-nádherné opisy krajiny
-iný pohľad na van Gogha ako na historickú osobnosť (vedeli ste napríklad, že bol grafomanom?)

Mínusy:
-klišé (spomínané vyššie)
-využívanie postáv len na jednu vec
-tragikomický charakter hlavnej hrdinky

Aby som to zosumarizovala, román sa mi celkom páčil, hlavne tie úryvky medzi kapitolami. Asi by mi stačilo, ak by bola Marguerite len vedľajšou postavou, a príbeh by dostal aj osem bodov. Bol však celkom dobre napísaný, preto, ak máte radi impresionizmus a romantiku, odporúčam! V ďalšom zápise rozoberiem Na ceste od Jacka Kerouaca :)