Čitateľský denník

37. Gombíky zo starej uniformy od Dušana Dušeka {SK}

Bol jún, keď som si túto knihu požičala. Teraz, keď sa konečne dostávam k tomu, aby som si ju zapísala do Čitateľského denníka, sa najprv pousmejem a povzdychnem si: "Ach, leto," a až tak sa pustím do písania. Lebo už len pri pohľade na obal vás chytá nostalgia a pri čítaní máte pocit, akoby boli stránky nasiaknuté slnečnými lúčmi - áno, je to *naozaj* tak skvelá kniha.

Žáner: young adult poviedky
Rok vydania: 2014
Moje hodnotenie: 9/10

Dušan Dušek sa narodil po druhej svetovej vojne 4. januára 1946 v Gbelcoch. Školu vychodil v Piešťanoch a potom v Bratislave - vyštudoval tam geológiu a chémiu. Neskôr ale pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch, napríklad Smene, Kamarátovi či Slovenských pohľadoch. V roku 1972  vydal prvú zbierku poviedok a odvtedy píše. Bol viackrát ocenený, získal Cenu Dominika Tatarku aj Krištáľové krídlo. V súčasnosti vyučuje v Ateliéri scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. 

Mala som jedenásť, bola som veľká čaja, lebo som už chodila do mesta na druhý stupeň základky. Bolo leto, na sebe som mala tričko po bratrancovi, lebo som bola ešte taká plochá, že som sa naňho aj celkom podobala. S kamoškami sme sedeli na pingpongovom stole pred detským ihriskom, lebo sme boli už príliš "veľké" na to, aby sme sa šli hrať medzi deti. Lízali sme nanuky, ofiny sme mali zlepené od potu a na celom svete sme nemali jedinú starosť. 

Takéto spomienky vo mne vyvoláva Dušan Dušek. Gombíky zo starej uniformy sú, zdá sa, koncentrované detstvo. Dušek často tvrdí, že by rád ostal chlapcom až do smrti. Tbh, same, o to viac by som to chcela, že ma najbližšie už čaká dvadsiatka. 

Dušek svoje detstvo strávil v Piešťanoch a to isté robia aj jeho hrdinovia v tejto zbierke poviedok - užívajú si detstvo. Môj čitateľský zážitok bol o to silnejší, že som vďaka mojej kamoške Piešťany navštívila a jeho opisy boli pre mňa živými spomienkami. 

V jeho poviedkach vystupujú chlapčatá, fagani, takmer dospelé chlapčiská, zvedaví tínedžeri, ich starí rodičia a ujovia a kamoši. Ľudia, ktorých takmer určite poznáte aj vy. Jeden z hrdinov pomáha strýkovi baliť dievčatá, druhý chodí susedovi kradnúť hrušky, tretí lozí do zvonice a ten ďalší si obzerá lesklé gombíky zo starej uniformy svojho dedka, ktorého práve preháňa a v jednom kuse chodí na záchod a späť. 

Dušekovo prozaické majstrovstvo by som prirovnala k trblietavému filtru na Instagrame, ktorý spraví z obyčajného selfie estetičnom nabitý príspevok do feedu. No na jeho písaní nie je nič falošné, ako na umelých instagramových filtroch. Príhody detí, ktoré opisuje, sú krásne, sú niečo špeciálne, i keď úplne obyčajné. Hlavnou prísadou je nostalgia. Mohla by to byť kniha pre deti, ibaže nie je, je to kniha pre čitateľov presne ako som ja - stojí pred nimi dospelosť a detstvo sa im vyšmykuje z rúk ako mokré mydlo. Jeho písanie je nonšalantné a predsa starostlivo umiestňuje každé slovko, aby z viet potom utkal spomienku. 

Nikdy som nenechala mojich ujov, aby mi česali vlasy, nikdy som s bratom nejedla chrasty, neuháňala na bicykli po Piešťanoch a nerobila to prvýkrát tak nešikovne ako Dušekov hrdina, avšak čítanie o týchto príhodách vo mne vyvolávalo pocity, akoby to boli moje spomienky, o ktorých Dušek píše.  Česávali ma totiž mamkine kamošky, so sestrou sme ako challenge jedli púpavy, na bicykli som sa preháňala mojou dedinou. I keď Dušek nepíše konkrétne o tomto, ten pocit je identický. 

Nebudem vám písať o mojej obľúbenej postave. Hyperbolizovane by som mohla povedať, že hlavnou postavou ste vy a vaše detstvo. 

PROS:

- nádherné opisy
- stotožniteľné postavy
- decentná psychologizácia
- uveriteľnosť príbehu
- originalita

CONS:

- niektoré scény boli naturalisticky nechutné a nepôsobili ako prirodzený kontrast, naopak, boli pre mňa rušivé

Tento zápis bol naschvál jemne iný než zvyšné. Nakoľko ide o zbierku poviedok, je nemožné opísať dejové línie všetkých a pritom zachovať zvládnuteľný počet slov, takisto je pre mňa nemožné vybrať si obľúbenú poviedku. I tak nakoniec ide o pocit, ktorý vo vás autor vyvoláva a nie o dej samotný - dúfam, že je to zo zápisu zrozumiteľné.

Dušan Dušek je jeden z najlepších autorov, akých na Slovensku máme. Gombíky zo starej uniformy  vám veľmi silno odporúčam, no rovnako skvelo je napísaný aj Kufor na sny, ktorý je aj povinnou literatúrou. Nemala som tú česť, čítať viac jeho prác, no rozhodne tak mám v pláne urobiť. Ak ste od neho niečo čítali vy, dajte mi vedieť!

Nabudúce vám napíšem o knihe Rhett Butler od Donalda McCraiga, na ktorú ma ukecala stará mama. Malo ísť o voľné pokračovanie slávneho románu Odviate vetrom, ktorý som čítala, keď som mala asi šestnásť. Nikoho asi neprekvapí, že McCraig nie je ani zďaleka tak dobrý ako Mitchellová a že moje očakávania boli sklamané, no o tom viac v ďalšej časti!