Áno, dobre tušíte, toto je once again jedna z kníh, ktoré som zahliadla v antikvariáte, páčila sa mi obálka, tak som ju kúpila. Tentoraz ešte s bonusom spomínania Virgie Woolf v názve. Nakoniec to s ňou barz veľa spoločného nemalo... No ale i tak, celkom fajn kniha.
Žáner: tragikomédia
Rok vydania: 1962
Moje hodnotenie: 8/10
Edward Franklin Albee sa narodil v marci 1928 vo Washingtone. Bol adoptovaný, jeho adoptívny otec bol magnátom, ktorý vlastnil niekoľko divadiel. Edward bol s javiskom teda spätý už od dieťaťa. Z domu odišiel ešte ako teenager, z prvej školy ho vyliali, tak nakoniec vychodil vojenskú školu. Tú úspešne skončil v sedemnástich. Vysokú dokončil tiež až na tretí pokus - poslednou bola Columbia v roku 1949. Prvú divadelnú hru, The Zoo Story, vydal v roku 1958. Trikrát za svoju tvorbu dostal Pulitzera, raz aj Tony Award za celoživotný prínos. Za Who's Afraid of Virginia Woolf získal Tony Award za najlepšiu hru sezóny. Písal až do smrti svojho dlhodobého partnera sochára Jonathana Thomasa v roku 2005. Istý čas pôsobil aj ako profesor drámy. Zomrel 16. septembra 2016 ako osemdesiatosemročný.
V hre vystupujú iba štyri postavy: Martha, krátko po päťdesiatke, a jej o šesť rokov mladší manžel George; druhý pár tvorí 26-ročná Honey a jej o štyri roky starší manžel Nick. Dej sa rozbieha za absurdných okolností: sú dva hodiny v noci a Nick s Honey prišli na návštevu k Marthe a Georgovi. George z toho, samozrejme, nie je nadšený, no pracuje na univerzite, ktorú vedie Marthin otec. Nick na univerzite pracuje tiež a prišiel na pozvanie Marthinho "Daddyho."
Zo začiatku sa scéna drží v medziach slušnosti. No postupom času (a alkoholu) Martha s Georgom zaťahujú hosťov do nepríjemných podrobností svojho manželstva prostredníctvom párty hier. Napriek tomu Nick s Honey zostávajú - bohvie prečo, no moja teória je, že Honey bola už vtedy viac než pripitá a Nick low-key simpil pre Marthu.
Situácia eskaluje. Martha rýpe do manžela, až kým neodíde a nevráti sa so zbraňou. Vystrelí na Marthu, no zo zbrane sa otvorí dáždnik - vtip, na ktorom sa smeje len George. Martha, ktorá sa naozaj zľakla, začne útočiť ešte intenzívnejšie. George sa už naozaj nahnevá a rozbije fľašu, na čo Honey zdrhne do kúpeľne - príde jej zle zo stresu i z alkoholu. Odíde aj Martha, končí sa prvé dejstovo.
Na začiatku druhého dejstva divák sleduje Georga s Nickom, ako sa bavia o svojich manželstvách. Nick Georgovi povie o tom, že Honey si vzal len preto, lebo nafingovala tehotenstvo. Neskôr sa bavia o deťoch a celé to skončí hádkou a urážkami. Nick "kamošovi" urážky vráti - vyzve do tanca Marthu a obchytkáva ju.
Martha si to užíva až tak, že má zasa potrebu eskalovať napätie a vytiahne Georgov nepublikovaný román - publikácii zabránil jej otec. George je zahanbený a nahnevaný, tentoraz už stratí kontrolu a na manželku fyzicky zaútočí. Oddelí ich až Nick. George reaguje rýpaním do Honey - vytiahne falošné tehotenstvo, na čo Honey dostane hysterický záchvat a opäť utečie do kúpeľne.
George sa akoby unavený zvalí do kresla s knihou. Martha je pohoršená, že sa nevenuje hosťom a číta si, podpichuje Georga slovne a keď nereaguje, začne sa lepiť na Nicka. George sa ďalej tvári, že mu je manželka ľahostajná, a tak Martha ide s Nickom na poschodie, vyspať sa s ním.
Ibaže sa nevyspí, Nick je príliš opitý na sex. Namiesto toho sa mu Martha prizná, že George je jediný muž, ktorý jej kedy rozumel a s kým kedy chcela byť. Nick tomu nechce veriť (a honestly ani ja).
V treťom dejstve George oznamuje Marthe, že prišiel telegram oznamujúci smrť ich syna. Martha sa zrúti, opakujúc "You can't do that!" V skutočnosti je tento ich syn iba vymyslený - vymysleli si ho v začiatkoch ich manželstva, keď zistili, že sú neplodní. Jediné pravidlo tejto hry bolo to, že ho nikdy nikomu nespomínali. Martha ho porušila, keď o ňom povedala Nickovi, a tak sa George rozhodol túto hru ukončiť, dokonca aj recituje latinsky časť omše pre zomrelých.
Martha sa nádejne pýta Georga, či by si nemohli spraviť ešte jedného syna, no George odmietne. V závere spieva Who's Afraid of Virginia Woolf? a Martha odpovedá, že ona sa jej bojí.
Who's Afraid of Virginia Woolf? je narážkou na pieseň Walta Disneyho Who's Afraid of Big Bad Wolf? a autor sa názvom pýta, kto sa bojí žiť bez klamlivých ilúzií.
PROS:
- vykreslenie napätia medzi postavami
- odhalenie pravých citov v závere
- skvelá hra s ilúziami
- slovné hračky v názvoch jednotlivých dejstiev
CONS:
- bolo by pekné, ak by boli latinské a španielske časti preložené v poznámke pod čiarou
- potenciál Honey mi prišiel nenaplnený, väčšinu času bola zavretá na vécku
- páčilo by sa mi väčšie zapojenie Marthinho otca, možno aj priamy výstup
Táto hra je zaujímavou sondou do duchovného sveta middle-aged ľudí a nefunkčného manželstva postaveného do kontrastu s mladými v idylickom zväzku. Myslím si, že všetky ocenenia, ktoré táto dráma dostala, si zaslúži a veľmi rada by som ju videla v divadle. Zatiaľ je to nemožné - divadlá sú zavreté a neviem o tom, že by ju niektoré z našich hralo, no dielo je aj sfilmované, Marthu hrá Elizabeth Taylor, tak snáď si niekedy nájdem čas :) All in all, drámu vám odporúčam.
Nabudúce vám napíšem o knihe etnologičky Kristen R. Ghodsee Prečo majú ženy v socializme lepší sex. Nie je to celkom beletria, ale tak nebude to prvá non-fiction, o ktorej som sem napísala :)
YOU ARE READING
Čitateľský denník
Non-FictionČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...
