Mojim novoročným predsavzatím bolo nepožičiavať si z knižnice žiadne knihy, ale čítať tie, čo už máme doma. Vydržala som celkom dlho - máloktoré novoročné predsavzatie vydrží až do júla, že? :D S narážkami na Kunderu som sa však stretávala celkom často - napríklad aj v americkom seriáli Gilmore Girls. No a po tom, čo som si o jeho osobe vypočula podcast Vinohradská 12 Českého rozhlasu som neodolala, zamierila do knižnice a požičala si jeho snáď najznámejšie dielo.
Žáner: filozofický román
Rok vydania: 1984
Moje hodnotenie: 8,5/10
Milan Kundera sa narodil prvého apríla 1929 v Brne. Vyrastal v rodine hudobníkov, básnikov a prekladateľov. V roku 1948 zmaturoval a zapísal sa na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Štúdium však skoro prerušil a nedokončil. Prešiel na Akadémiu múzických umení, kde absolvoval štúdium na Filmovej fakulte. V rokoch 1948-1950 pôsobil v KSČ, zo strany bol však vylúčený pre "protistranícku činnosť." V roku 1956 mu bolo obnovené členstvo, po nástupe normalizácie bol v roku 1970 opäť vylúčený a stal sa disidentom, jeho diela boli zakázané. Päť rokov na to dostal pozvanie vyučovať na univerzite vo Francúzsku, a tak emigroval. Kvôli tomu stratil české občianstvo. Posledné diela písal vo francúzštine a dokonca blokoval aj ich preklad do češtiny - Nesnesitelná lehkost bytí bola preložená až v roku 2006, viac ako dvadsať rokov po tom, čo román dokončil. Doteraz žije v Paríži, české občianstvo mu bolo spätne udelené len minulý rok.
Hlavným hrdinom knihy je pražský chirurg Tomáš, čašníčka Tereza, ktorá sa neskôr stane jeho manželkou, a vedľa nich autor opisuje ďalší pár, jednu z Tomášových mileniek Sabinu a Franza, ktorý s ňou uteká pred Marie Claude, svojou manželkou.
Tomáš sa vďaka šiestim náhodám spoznáva s Terezou, čašníčkou v malom meste. Tereza sa do Tomáša zamiluje, dokonca za ním prichádza do Prahy. V deň, kedy príde, sa milujú, na ďalší deň má však horúčku, a tak zostáva v Tomášovom byte, ktorý sa o ňu stará. Ten má pocit, akoby Terezu niekto zabalil do šatôčky a poslal ju po rieke za ním. Vzniká tak niečo, čo Tomáš nazýva láskou z ľútosti - i keď nie je o nič menej ozajstná a silná ako klasická tuctová láska.
Napriek tomu, že má Tomáš spústu mileniek, Terezu si berie za ženu. Tvrdí, že sex a láska sú pre neho dve rôzne veci, a tak vo svojich vzťahoch pokračuje aj ďalej. Tereza mu ich navonok toleruje, no vo vnútri trpí a žiarli.
V roku 1968 prídu sovietske tanky a Tomáš dostane ponuku od jedného lekára v Curychu, aby emigroval a pracoval v jeho nemocnici. Tomáš a Tereza sa rozhodnú ísť. Do Švajčiarska sa však sťahuje aj Sabina, Tereza má teda dôvod pokračovať v sebatrýznení. V cudzine to nevie vydržať, a tak odchádza. Zbalí si kufre, vezme ich psa Karenina, Tomášovi sa v liste ospravedlní a odchádza. Ten najprv cíti úľavu, no potom sa rozhodne ísť za ňou.
V Československu však už zúri normalizácia. Keď Tomáš pošle do novín esej o Oidipovi, ktorý si vypichol oči, keď si uvedomil, čo napáchal (alegoricky tak označujúc komunistov), príde za ním primár, ktorý požaduje písomné ospravedlnenie. Musí ho poslať na ministerstvo, aby tam mohol Tomáša nechať pracovať. Ten však ospravedlnenie nepodpíše a odíde robiť lekára na perifériu. Ani tam však nemá pokoj, pravidelne ho navštevuje ministerský úradník, ktorý sa od neho snaží vypáčiť udania. A tak Tomáš klesne ešte hlbšie v spoločenskom rebríčku - stane sa umývačom okien.
Tereza pracuje za barom v jednom hoteli. Každú smenu počúva chlípne poznámky. Jeden večer sa jej však zastane istý chlap. Tereza s ním chvíľu flirtuje, v pokušení spoznať to, čo Tomáš už dobre pozná. Nakoniec sa necháva pozvať na kávu do jeho bytu - skončí to sexom, ktorý Tereza nechce. To, čo Kundera opisuje, vyznieva ako znásilnenie, Tereza si to ale vyloží ako snahu ju kompromitovať. V ten istý večer chlap, ktorý do baru chodieva pravidelne, Terezu obviní z prostitúcie kvôli jej náhrdelníku z falošných perál. Vie, že jej manžel umýva okná a že "on by jej ho asi nekúpil." Tereza preto nadobudne podozrenie, že človek je z ministerstva, muž, s ktorým sa vyspala, tak urobil na jeho pokyn, a celé je to len snaha ju kompromitovať, aby sa podvolila im donášať to, čo ľudia opití posplietajú pri bare.
Kým sa Tereza trápi, Tomáš si užíva prázdniny - ľudia ho poznajú ako pána doktora, preto často namiesto umývania okien sedí a pije a rozpráva s bývalými pacientmi. Po čase však ľútosť s intelektuálmi, ktorí kvôli režimu robia podradné práce, opadne. Už ich je toľko, že nie sú zaujímaví. Tomáš si začne uvedomovať, že mu ubúdajú fyzické sily, a tak Tereza navrhne, aby odišli z Prahy na dedinu. Idú. Tereza pasie kravy a Tomáš pracuje ako šofér na družstve, no sú šťastní.
Jediné nešťastie, ktoré ich postihne, je smrť ich psíka Karenina. Príbeh Tomáša a Terezy autor končí dedinskou tancovačkou, na ktorú ich pozvú Tomášovi kolegovia z družstva.
Pomedzi ich príbeh Kundera píše aj o Sabine a Franzovi. Franz Sabinu bráva na služobné cesty, aby si doma zachoval ilúziu čistoty. Keď po istom čase Sabina vyhlási, že chce ostať v Ženeve, situácia eskaluje až sa Franz manželke prizná, že má milenku. Sabina sa však práve vtedy rozhodne Franza opustiť a odchádza do Ameriky. Franz náhle ostáva sám, prenajme si byt a začne si s mladou okuliarnatou študentkou. Je mu dobre, no Sabina mu stále chýba. Kvôli nej odchádza na protestnú akciu do Kambodže, ktorá odmieta prístup zahraničných lekárov. Tam aj zomiera, pochováva ho jeho manželka.
Sabina zatiaľ cestuje po svete, nikde nie je doma a spoznáva neznesiteľnú ľahkosť bytia. Kým bytie doma bolo ťaživé, tu zažíva neznesiteľné prázdno. Nemá takmer žiadne putá, žiadne povinnosti, je voľná. Po čase sa vráti do Európy, do Francúzska, a dostáva list od Tomášovho syna z prvého manželstva - nakoľko pokladal Sabinu za najbližšiu otcovu priateľku, cítil povinnosť jej oznámiť, že Tomáš i Tereza zomreli pri autonehode.
Napriek tomu, že motív románu je ľúbostný, v žánri som ho označila za filozofický. Autor v ňom na pozadí príbehu lásky rozoberá totalitu, politický gýč či mentalitu západného sveta.
Vo veľkej časti analyzuje omylnosť človeka - žiť môžeme len raz, naše chyby nemôžeme odčiniť, len sa s nimi zmieriť. Kundera zachádza až do takéhoto extrému: "Toto smírení s Hitlerem prokazuje hlubokou mravní perverzi spojenou se svetem založeným esenciálne na neexistenci návratu, protože v tom svete je vše predem odpusteno, a tedy i vše cynicky dovoleno." (prepáčte, neviem na klávesnici napísať české e s mäkčeňom)
Vzhľadom na historický kontext autor kritizuje aj komunizmus, hlavne skrz postavu v emigrácii žijúcej Sabiny. "...komunismus byl jen jiný otec, stejne prísny a omezený, který zakazoval lásku a Picassa." Sabina bola aj moja najobľúbenejšia postava.
ZA:
- kritika totality a extrémizmu
- výzva k tomu, aby sa človek správal dobre k zvieratám (v úvahách pri Kareninovej smrti)
- vyzdvihnutie intelektuálov a sily knihy/myšlienok
- opis krás Prahy
- netuctovo spracovaná téma lásky
PROTI:
- nechronologickosť deja (to, že Tomáš s Terezou zomreli, sa dozvedáme v strede knihy, Tereza je obvinená z prostitúcie kvôli perlám, keď bol Tomáš minulú kapitolu stále chirurg atď.)
- mám pocit, akoby tých úvah bolo priveľa - neboli nejako ucelené a boli rôznorodé - od Biblie, cez Parmedia, Nietzscheho až k Beethovenovi
- sexuálne scény boli na môj vkus priveľmi opisné
- pri opise snov som bola často zmätená, nie vždy bolo jasné, že išlo o sen
Na základe toho, čo som o Kunderovi počula, som čakala skôr politický pamflet na štýl Ako chutí moc. Toto ma, priznám sa, prekvapilo - v dobrom slova zmysle. Knihu vám odporúčam, Kundera má taký špecifický štýl, že sa isto budete cítiť, akoby ste prvýkrát mali v ruke román. Veď nie nadarmo je najprekladanejším českým autorom.
Nabudúce vám napíšem o zbierke Ako som strieľal slona a iné eseje Georga Orwella.
VOUS LISEZ
Čitateľský denník
Non-FictionČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...
