Čitateľský denník

4. 1984 by George Orwell {EN}

Dlho som sedela pred blikajúcim kurzorom a rozmýšľala, čo napísať, ako začať. Toto bol mindfuck najvyššej úrovne, bezkonkurenčne jedna z najdepresívnejších kníh, aké som kedy čítala. Chvíľku trvalo, kým som sa z nej spamätala. Nasledujúci text preto neodporúčam čítať čitateľom trpiacim depresiou, úzkosťou, Capgrasovým syndrómom, Ganserovým syndrómom, či tím, ktorí už already majú chuť sa zabiť.

Áno, myslím to vážne.

Žáner: antiutopický (dystopický) román
Rok vydania: 1949
Moje hodnotenie: 9,9/10

George Orwell je v literárnom svete pomerne známy, preslávili ho hlavne romány 1984 a Animal Farm, ja som s ním prakticky vyrastala, keďže je to fav autor môjho ocka. Pod týmto pseudonymom sa skrýval Eric Arthur Blair, ktorý sa narodil v roku 1903 v Indii. Pred tým, než sa presťahovali do Británie, jeho rodina nijako neoplývala bohatstvom. Napriek tomu sa však Orwellov talent rozvinul už v skorom veku, jeho prvá práca - Awake Young Men of England, bola publikovaná, keď mal jedenásť. Študoval na Etone, spočiatku pôsobil ako učiteľ, no potom sa venoval naplno písaniu, živil sa tým. V jeho písaní hľadal pravdu. Povedal, že píše, pretože svet je plný lží, ktoré musí vytiahnuť na svetlo. Orwell tak určite urobil v 1984, románe s významom a s varovaním.

Predtým, než sa pustím do analýzy deja, vám ešte chcem povedať niečo o roku 1948. Kniha je ovplyvnená dobou svojho vzniku a priamo reaguje na režimy ako komunizmus, fašizmus, pseudodemokraciu (=niečo podobné ako na Slovensku :)) či oligarchiu. Vtedy bolo všetko čierno-biele, buď Rusko, alebo Amerika. Hrôzostrašný dej 1984 bol realitou. Zapli ste televízor, hneď na vás vyskočila propaganda, tajná polícia bola všade, ešte aj povinné rozcvičky z knihy existovali v podobe spartakiád. Big Brother bol Stalin, Emmanuel Goldstein bol znázornením Trotskeho (tiež sa všetko zlé hádzalo na neho). Bolo tu plánované hospodárstvo - päťročnice, kde sa vyrábali praktické a potrebné veci, nič pekné. Preto bol Winston tak fascinovaný koralovým ťažítkom (okrem toho, že symbolizuje jeho vzťah s Juliou), veľa pekného vtedy nebolo - len sivé paneláky, všade naokolo.

Na knihu 1984 bol, samozrejme, ban (honestly, myslím si, že je to najväčším úspechom autora, ak je jeho dielo zakázané). Ľudia ju ale šírili ďalej, ručne prepisovali na písacích strojoch, spravili pár kópií a posunuli ďalším ľuďom, ktorí ju prepisovali a posielali ďalej. Ako Knihu Bratstva, nie? Asi vám nemusím hovoriť, že pár ľudí za to skončilo v base. Navyše, ak sa výtlačok dostal do rúk eštebákom, celkom ľahko sa vedeli dopracovať k majiteľovi písacieho stroja (je to tak aj dnes, každá tlačiareň tlačí na stranu svetlulinké žlté bodky, pomocou ktorých sa dá zistiť jej sériové číslo. Ak vraj vytlačíte prázdnu stranu, naskenujete ju do PC a zmeníte kontrast, pekne to vidno). 1984 bolo inak zakázané v ZSSR pekne dlho - od 1950s do 1990s. Osobne si myslím, že viac ani urobiť nemohli, aby zdvihli záujem o knihu...

1984 je rozdelené na tri časti. Tbh, je to hrôzostrašnejšie každou kapitolou, seriuosly som sa musela premôcť, aby som tretiu časť dočítala. 

Autor nám na začiatku, prirodzene, predstavuje hlavnú postavu. Winston Smith má 39, pracuje na Ministerstve Pravdy, náplňou jeho práce je ničiť dejiny, ktoré nevyhovujú Strane. Často si fakty vymýšľa, bežný občan teda nevie nič. Ak sa zmení situácia, zo spojenca sa stane nepriateľ a z nepriateľa spojenec, Winston a ďalší úradníci prepisujú všetky dokumenty, ktoré v minulosti vyšli. Veľký brat totiž nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolútnu pravdu. Winston má zakázané všetky koníčky, môže len navštevovať Komunitné centrum, no aj napriek tomu si píše denník, keďže sa desí všetkých lží a bojí sa straty spomienok. Má manželku Katherine, no nežijú spolu, keďže sa im nepodarilo naplniť ich povinnosť strane (=splodiť deti). Otca si nepamätá, jeho matka aj so sestrou jedného dňa zmizli a nikdy už o nich nepočul. Priatelil sa so Symeom, kolegom, ktorý vedel príliš veľa, preto ho simply vymazali (ako aj nášho slovenského žurnalistu Jána Kuciaka). Stal sa z neho unperson, nikdy neexistoval, bol len v spomienkach.