Čitateľský denník

76. Slovenský poker od Dušana Mitanu {SK}

Mitana je najobľúbenejší autor milého môjho - a on mi aj Slovenský poker požičal hneď čo som sa vrátila z Francúzska. Som za to rada aj mimo zjavných dôvodov - na Mitanu som sa chytala už dlho.

Žáner: surrealistické poviedky
Rok vydania: 1993
Moje hodnotenie: 8/10

Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Po maturite pracoval ako robotník, potom začal na Univerzite Komenského študovať žurnalistiku. Na škole nevydržal dlhšie ako rok a šiel písať do časopisu Mladá tvorba. V rokoch 1967-1972 sa k štúdiu vrátil, nie však k novinárčine, ale k filmovej a televíznej dramaturgii na VŠMU. Dva roky po konci školy písal pre Romboid a od sedemdesiateho piateho bol už ozajstným pánom spisovateľom. Prvá zbierka poviedok, Psie dni, mu však vyšla ešte v roku 1970. Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia a bol preložený do mnohých jazykov. Dva roky dozadu mu vyšlo posledné dielo, Nezvestný. V máji 2019 zomrel vlastnou rukou. 

Najvýraznejšou poviedkou zbierky je bezpochyby Viki a Kiki. Kiki píše svojej kamarátke (? možno ani nie, má to trochu nádych poradní z Kamaráta) listy, kde sa jej zveruje so svojimi sexuálnymi deliktami a prosí ju o radu. Píše jej o zoofílii, inceste i tom, ako ju zneužíva telocvikár. Kiki však nie je postavená do pozície obete. Istým spôsobom to znie, akoby sa vyťahovala - a to viac je poviedka znepokojivejšia. 

Mitana ale núti čitateľa sa na tom aj smiať - "Tvrdí, že je šťastne ženatý, ale jebal by jak syseľ. Najradšej to má postojačky, v nejakej pasáži. Ani neviem, či má radšej mňa, alebo pasáže. [...] Inak je to však veľmi morálne založený človek katolíckeho vierovyznania a hrozne trpí, keď si spomenie pri jebačke, že klame svoju manželku."

Absurditu a sexuálne motívy Mitana podobne prepletá všetkými svojimi sociálnokritickými poviedkami zasadenými do porevolučného Slovenska. Mieša normálne s patologickým, bežné s bizarným, biblické motívy so sexom. Na viacerých miestach ma donútil spochybňovať moje morals. Som priveľmi úzkoprsá? Nie je zvrátené sa na tomto smiať?

Vlajková loď zbierky, poviedka Slovenský poker, však kritizuje inú ľudskú povahovú črtu - chamtivosť. Poviedka je písaná ako divadelná hra, kde domáci s domácou hrajú poker - ale naozaj bezúprosne, aj keby mal ten druhý hladovať, tak musia dať, čo prehrali. Ich syn Janko ich pri tom pozoruje a cynicky ich počínanie komentuje. Domáci s domácou hrajú ďalej, aj keď ich pozorujú už aj noví nájomníci. 

A potom zrazu - poviedka sa zvrhne, ani neviete ako, nájomníci zrazu vlastnia byt, z Janka je vekslák a mamička sa utopila vo vani. Keďže má Janko na krku fízlov, mamičku namiesto cintorína pochovajú v otváracom gauči. Mitana v poviedke kritizuje obdobie divokej privatizácie - alebo možno len všeobecne ľudskú povahu.

Nešmakovala mi snáď len posledná poviedka z dvanástich - Doslov O teórii prózy. Prúd vedomia tu Mitanovi podľa môjho názoru nevyšiel a skĺzol do nekoherentného zmätku bez pointy. 

PROS:

- nevšedná kombinácia motívov v jednotlivých poviedkach
- experimentovanie s prúdom vedomia
- svojský humor
- morálna nejednoznačnosť
- kritika porevolučnej spoločnosti

CONS:

- rozprávači niekedy splývajú do jedného
- štýlovo ma Mitana až tak nezaujal, čakala som viac
- posledná poviedka

Vo všeobecnosti to bolo dobré čítanie a mám v pláne si od Mitanu prečítať aj niečo ďalšie - konkrétne sa chystám na jeho prvú a poslednú zbierku. Najbližšie vám ale napíšem o zbierke inej, o zbierke poézie Kvetnatosť deštrukcie, ktorá nedávno vyšla skvelej lupanarium !