Čitateľský denník

67. Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej {SK}

Táto kniha pre mňa znamená primnoho, ak sa pozrieme na fakt, že som ju doteraz nikdy nečítala. Môj priateľ to odhadol skvelo a dal mi ju na narodeniny. Teda, tu je jej zhrnutie:

Žáner: dystopia/sociálny román
Rok vydania: 1985
Moje hodnotenie: 9,5/10

Margaret Atwood sa narodila 18. novembra 1939, dnes má 81 rokov. Pochádza z kanadskej Ottawy. Písať začala ako šestnásťročná. Študovala na Victoria University v Toronte angličtinu, filozofiu a francúzštinu. Magistra si spravila na Harvarde. Učila na viacerých školách, no aj veľa písala. Romány, poviedky, básne, divadelné hry i literárne kritiky. Je takisto známa svojimi feministickými postojmi. To sa odráža aj v jej tvorbe - je zameraná na ľudské práva, sociálne mýty o feminizme a sociálne a ekonomické vykorisťovanie žien. Okrem písania bola vicepredsedníčkou Kanadskej spisovateľskej únie a prezidentkou medzinárodného PEN klubu. Za román Blind Assassin získala v roku 2000 Bookerovu cenu. V roku 2001 bola uvedená do kanadskej siene slávy. Jej diela boli preložené do viacerých jazykov a sfilmované - najznámejší je asi seriál The Handmaid's Tale, ktorý získal dva Zlaté glóbusy. V súčasnosti ešte stále píše, naposledy jej v roku 2019 vyšlo dielo The Testaments, pokračovanie jej najznámejšieho diela. 

Príbeh služobníčky má nenápadný pomalý rozbeh, takmer by som povedala, že nudný. No po prvých tridsiatich stranách prichádza prvý cringe a čitateľ začína tušiť, o čo kráča. 

Sme v alternatívnej verzii súčasnosti, v Gileádskej republike, ktorá vznikla v roku 1985 prevratom a stala sa po Iráne druhým teokratickým štátom na svete. Sledujeme Fredovu, služobníčku. Jej pravé meno nepoznáme. Pripísali jej údel služobníčky, lebo bola rozvedená a druhýkrát vydaná - a to je hriech. Takisto je plodná, čo je veľmi vzácne - pôrodnosť v Gileáde je nebezpečne nízka, navyše sa veľké množstvo detí rodí poškodených či mŕtvych kvôli znečistenému životnému prostrediu. 

A čo je teda pracovnou náplňou služobníčok? Rozmnožovať sa. Sú brané len ako maternice na dvoch nohách, prideľované Veliteľom, a keď sa im podarí porodiť zdravé dieťa, presunú ich k inému Veliteľovi. Dokonca Fredova opisuje, ako si schováva do topánok maslo z raňajok, aby si ho potom natierala na tvár, keďže nedostávajú žiaden krém. Nemajú byť pekné, ide naozaj len o ich maternicu.

Raz do mesiaca čítajú z Biblie o tom, ako Ráchel dala svojmu manželovi svoju slúžku Bilhu, lebo ona nemohla mať deti. A potom sa Fredova, Veliteľ a jeho manželka Jasna Blažená (áno, naozaj sa tak volala) poberú do spálne, kde spolu majú sex. No nie je to trojka, nič erotické. Jasna je oblečená úplne, Fredova nemá nohavičky a šaty má vyhrnuté, no stále na sebe. Leží Jasne Blaženej na bruchu, držia sa za ruky, zatiaľ čo Veliteľ stojí nad nimi a kopuluje s Fredovou. 

Okrem tejto činnosti Fredova nerobí takmer nič. Občas ide nakúpiť za kupóny od marty (slúžky, ktoré majú na starosti varenie a upratovanie), lebo prechádza je pre jej zdravie dobrá. Je neustále pod dohľadom, aby nemohla ujsť či si ublížiť. Aj na prechádzkach má spoločníčku - druhú služobníčku Glenovu. Vo svojej izbe nemá takmer nič, okno je nerozbitné. Jedinou odchýlkou je nechtom vyrytý nápis Nolite te bastardes carborundorum. Nedovoľ tým bastardom, aby ťa rozdrvili. Nechala ho tam predchádzajúca Fredova. 

Fredova je z prvej generácie služobníčok. Ešte si pamätá, aké to bolo predtým. Spomína na svojho partnera Luka, svoju dcéru, svoju militantne feministickú matku, a hlavne na svoju kamarátku z vysokej Moiru, s ktorou bola spoločne v Červenom centre, kde im vymývali mozgy, až kým Moira neušla.