Túlavý autobus som náhodne kúpila v mojom fav antikvariáte. Steinbeck a za päťdesiat centov?! Nemohla som ho tam nechať, veď ma už poznáte. A tak, tu je jeho zhrnutie:
Žáner: sociálny román
Rok vydania: 1947
Moje hodnotenie: 6/10
John Steinbeck sa narodil vo februári 1902 v americkej Kalifornii. Jeho tatko bol úradník, mamka učiteľka. Keďže ani jedno povolanie nie je nejako výrazne výnosné, John už ako kiddo vypomáhal na farmách, aby pomohol rodine z finančných problémov. Tieto skúsenosti neskôr pretavil do viacerých svojich kníh.
Steinbeck študoval na Standforde, titul však nezískal. Po škole striedal rôzne povolania - maliar či robotník, až sa stal spisovateľom z povolania. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojnový korešpondent pre New York Herald Tribune. Za celý svoj život napísal dvadsaťpäť kníh. Za jednu z nich dostal v roku 1962 Nobelovu cenu za literatúru - bolo to Hrozno hnevu.
Bol trikrát ženatý, mal dvoch synov. Z jedného sa stal novinár, z druhého spisovateľ (samozrejme, menej úspešný ako otec).
John Steinbeck zomrel 20. decembra 1968 na zlyhanie srdca.
Dej románu sa odohráva v jedálni na kalifornskom Nároží povstalcov a neskôr v autobuse Frajerka. Čitateľ sleduje rôzne postavy, zoznamuje sa s nimi, ale autor mu nedovolí ich plne spoznať a skamošiť sa s nimi.
Príbeh sa točí hlavne okolo Juana Chicoya, šoféra spomínaného autobusu. Okrem neho v knihe vystupuje aj Alice, Juanova žena, Norma, servírka v jedálni, Kit prezývaný Pľuzgier, ktorý Juanovi pomáha v dielni - a cestujúci autobusu - Pritchardovci, zdanlivo dokonalá rodinka, ktorá sa chystá na dovolenku do Mexika, Camille Oaksová, ktorá predstiera, že je zubná asistentka, Van Brunt, starec, ktorý každému znepríjemňuje život, a wannabe podnikateľ Ernest Horton.
Alice sa Norme hrabe vo veciach. Norma ju prichytí, a tak sa pohádajú, Norma dá výpoveď a okamžite odchádza. Pľuzgier je mimo z Camille - keď si to všimne Juan, dá mu voľno, aby mohol ísť autobusom do San Ysidra, kam sa chystá aj ona. Po tom, čo Juan úspešne opraví Frajerku, všetci sa vydajú na cestu. V jedálni zostáva iba Alice.
Tá sa zmieta v depke, lebo má pocit, že Juan ju chce opustiť - je to totiž pekný chlap, totálne mimo jej ligy (Juan, ako hovorí, je s ňou len preto, lebo vie dobre uvariť fazuľu). Alice svoju depku začne topiť v alkohole, len čo Juan odíde. Opije sa až tak veľmi, že keď sa snaží zabiť muchu, netrafí, udrie sa a zkláti na zem. Nevieme, čo sa deje potom, či prežila, ani ako reagoval Juan.
Autobus medzitým ide v daždi smerom k starému mostu, ktorý celý deň podmýva besná rieka. Hrozí, že sa zborí - a ak nie, ten ďalší by sa zboril určite a cestujúci aj autobus by zostali uväznení v ramene rieky. Juan to nechce vziať na seba, a tak nechá cestujúcich hlasovať, čo ďalej - buď ich odvezie naspäť, risknú prechod cez mosty, alebo sa pustia starou nevyužívanou cestou, ktorú Juan nepozná.
Voľba padne na poslednú možnosť. Cesta vyzerá sľubne, až kým Juanovi nestrelí v hlave, že kašle na všetko, necháva prácu i Alice a utečie do Mexika. Naschvál teda zaborí autobus do blata. Vyhlási, že zvyšok cesty (asi šesť kilometrov) prejde pešo a zavolá pomoc. Cestujúci zatiaľ jedia koláče, ktoré autobus preváža.
Juan, samozrejme, nemal v pláne ísť pre pomoc. V najbližšej stodole sa zvalí do sena a zaspí. Nájde ho však Mildred Pritchardová, ktorá sa poháda s mamou a rozhodne sa odísť. Juan jej nonšalantne povie, čo zamýšľal - Mildred jeho zrada tiež nejako žily netrhá, a tak sa spolu vyspia. Táto časť má najviac vytočila, pretože Mildred sa Juan páčil a sama ho do toho naviedla - a potom to nazvala znásilnením, vraj aby si zachovala počestnosť? Pravdepodobne kvôli Mildredinmu odhaleniu sa Juan rozhodne vrátiť sa a vyšoférovať autobus z blata. Cestou späť Mildred drží Juana za ruku a dobiedza, či sa ich sex bude ešte opakovať - Juan to odmietne.
Pomocou dosiek z okolitých plotov a fyzickej sily všetkých prítomných chlapov autobus vytiahnu z blata a cestujúci pokračujú v ceste. Kniha sa končí neurčito a nevieme nič o konečnom osude ani jednej z postáv.
Obľúbenú postavu nemám. Na každej bolo niečo, čo ma buď extrémne iritovalo, alebo rozhorčovalo. Pôvodne som mala v pláne povedať, že ňou je Pľuzgier, on bol celkom milý a relatable, až kým ku koncu knihy nezačal tárať o tom, že sa ožení a jeho žena bude poriadna manželka a ak nie, tak ju opustí. A hej, ešte sa pokúsil znásilniť sivú myšku Normu, ktorej Camille poradila, ako sa maľovať, a tak bola príťažlivejšia. Možno to, že ma ani jedna postava výrazne nezaujala, zapríčinilo nízke hodnotenie.
PROS:
- znázornenie diverzity spoločnosti
- kritika polarizácie - republikán Pritchard vs. ľavičiar Horton
- ukážka toho, že každý niečo skrýva
- opisy prírody
CONS:
- neuzavretý koniec
- nerelatable postavy
- roztrieštenosť deja
- mimo cestujúcich priveľa postáv, ktoré nemali pre dej toľkú relevanciu
Hm, no, čaute :D To, že som od konca septembra nedokázala prečítať jedinú knihu je celkom pekná ukážka univerzitného života. Respektíve, prečítala som kníh viac než dosť, ale bola to spravidla odborná literatúra, ktorú sme buď mali na povinné čítanie, alebo som z nej čerpala pri písaní position paperov a seminárnych prác. Aspoň že to čítanie aj malo zmysel, lebo za každý position paper som dostala 10 bodov (plný počet je 5, 10 dostávajú len nadpriemerne dobrí) a aj za tú seminárku som dostala 100%!
Nabudúce (čo bude bohvie kedy) vám napíšem o Poľahčujúcich okolnostiach od Nancy Taylor Rosenberg, ďalšej random knihe z antikvariátu.
ESTÁS LEYENDO
Čitateľský denník
No FicciónČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...
