Čitateľský denník

21. Ja, Simon od Becky Albertalli {SK}

Po tom, ako si knihu prečítala ikonicky-ironicka a napísala na náš blog famóznu recenziu, ktorú nájdete v externom linku, som ani ja neodolala a knihu som si prečítala tiež . Tu si môžete pozrieť aj môj názor na toto dielko :) 

Žáner: young adult 
Rok vydania: 2015
Moje hodnotenie: 5/10

Rebecca "Becky" Albertalli sa narodila 17. novembra 1982 v Atlante v Georgii. Do roku 2012 pôsobila ako klinický psychológ, potom sa jej ale narodil prvý syn a počas materskej dovolenky napísala jej debut Simon vs. the Homo Sapiens Agenda. Kniha zožala obrovský úspech, okrem iného získala cenu Williama C. Morrisa ako najlepší debut pre tínedžerov či bola inšpiráciou pre film Love, Simon. Okrem Simona už stihla Albertalli napísať ďalšie dve knihy, kde sa taktiež venuje LGBT+ tématike a naposledy spolupracovala s Adamom Silverom na románe What If It's Us , ktorý bol publikovaný 9. októbra 2018.

Autorka sa hneď zo začiatku snaží čitateľa zaujať in medias res. Nie je to síce také woah! ako pri Klube bitkárov, no i tak - Simon a triedny klaun Martin sú v knižnici a Martin Simona tak trošku vydiera. Simon je totiž gay a už pár nedieľ si anonymne mailuje s istým Blueom - a bol dostatočne hlúpy na to, aby sa na mail prihlásil na školský počítač a zabudol sa odhlásiť. Martin simply použil počítač po ňom a keď našiel chúlostivé maily, využil príležitosť, screenshotol si ich, a snaží sa pod hrozbou ich zverejnenia Simona prinútiť, aby ho dal dokopy s Abby, Simonovou kamoškou. /Way to go, Martin!/

Pomedzi to nám Albertalli vysvetľuje, ako sa tí dvaja vôbec dali do kopy. Blue na tumblr creeksecrets, kde decká zo školy vešali klebety, napísal báseň o tom, aké to je, byť gay. Simona to tak chytilo za srdce, že si vytvoril anonymný mail, kde sa podpisuje ako Jacques (slovenský Kubo velí je francúzsky Jacques a dit a americký Simon says). Chalani si píšu nekonečne plytké maily o tom, ako nasnežilo, o arašidových košíčkoch, potom ich vzťah naberie na intimite a maily chytia sexuálny podtón, no a ku koncu knihy už sú jeden druhému inšpiráciou a navzájom si dodajú odvahu ku coming outu. Oceňujem vybrané médium - email už nie je tak používaný ako kedysi, a taktiež aj citeľné postupné prehlbovanie vzťahu medzi chalanmi. Avšak, maily napriek tomu boli nemastné-neslané, alebo, inak povedané, možno tu hovoriť maximálne o zabíjaní nudy, nie o láske cez internet. Sama mám pár internetových priateľov, teda viem, že to priateľstvo nevzniká na spoločnej láske k sladkostiam. Albertalli mala hádzať chlapcom pod nohy polená, aby sa tak mohli navzájom utešovať a pomáhať si s riešením týchto problémov, pretože ako vydatá dospelá žena mohla tušiť, že vzťah dvoch ľudí sa najlepšie posunie práve takto. 

Hlavné zvraty v príbehu sú oslava Halloweenu, chľastačka s kamošmi a talentová šou. Teda, nič prelomové - typické stredoškolské klišé, fakt som už čakala len na ples. Keď sa na halloweenskej párty Martinovi nepodarí Abby zbaliť, naserie sa a v afekte Simonove maily zverejní. Pridá k nim aj správu, ktorá je parádne nechutná, takže celá škola sa dozvie o Simonovej orientácii. Namiesto toho, aby došlo k nejakému závažnejšiemu konfliktu či zvratu, Leah a Nick, kamoši, Simona zasypú podporou, jeho mladšia sestra Nora príspevok nahlási a pomôže mu pri coming oute pred rodičmi, ktorí to zoberú v pohode, vrátane Simonovho otca, ktorý zvykol trúsiť homofóbne ladené vtipy. V škole sa dvaja idioti oblečú do ženských šiat, urážajú ho a pýtajú sa ho, či im to spraví odzadu, no namiesto Simona sa mu postavia jeho kamošky z dramatického krúžku. 

Teraz netvrdím, že gay ľudia si zaslúžia šikanu, božechráň! Lenže Simonov coming out je jednoducho preidealizovaný, takto by to v reálnom svete nevyzeralo. Gay čitateľ nemôže mať v Simonovi podporu či kamoša, lebo nikto nemá vo svojom okolí len liberálnych, nehomofóbnych ľudí ready podporiť ich. Albertalli vytvorila akýsi utopický svet, Simon nerastie, nečelí konfliktom - ani intrapersonálnym, ani interpersonálnym. Dokonca aj Martin sa mu nakoniec ospravedlní, Simon naňho navrieska, že coming out mal byť JEHO vec - nebolo to o tom, že nebol pripravený alebo by sa za to hanbil, jednoducho sa to malo stať vtedy, kedy on chcel, a tak, ako on chcel. Martin si uvedomí, že mu vzal niečo, čo mu nemôže vrátiť, a keď mu Simon neodpustí po konfrontácii na parkovisku, napíše mu aj mail, nie je však jasné, či mu Simon odpustil. 

Ku koncu knihy si Simon dohodne rande s Blueom v miestnom zábavnom parku. Celý čas ho zožierajú nervy, či vôbec príde - Blue už vďaka Martinovi pozná Simonovu identitu, Simon si však stále nie je istý, kto je Blue. Samozrejme, Blue sa nakoniec objaví, je to Bram, rozkošný futbalista, ktorý je alfroamerického pôvodu - tu je jediný bod, kedy sa Simon zamyslí a niekam posunie, automaticky totiž predpokladal, že Blue bude biely. Chalani prekonajú trápne ticho bozkom, začnú spolu otvorene chodiť a všetko je krásne, sladké a ružové. 

Kniha končí talentovou šou, kde vystúpi aj Leah s Norou. Opis ich vystúpenia sa mi veľmi páčil, i keď bol jedným z mála. Stretávame sa aj so Simonovou ďalšou sestrou a jej priateľom, ktorý sa spoja a pomôžu Simonovi sa vyvliecť z rodinného obeda, aby sa mohol doma "učiť" s Bramom. No, a that's it. 

Ako postava ma Simon nejako nezaujal. Najväčšmi som si obľúbila asi jeho kamošku Leah, ktorá nebola taká cukríková ako Simon, ale mala aj tmavé stránky. Žiarlila na Abby, lebo sa jej páčil Nick, navyše sa hanbila za to, ako vyzerá, keďže bola oblejšia, čo ju dosť priblížilo k bežnému čitateľovi, ktorý sa možno cíti rovnako. Bola jemne panovačná a dosť drzá a cynická, napriek tomu ale pri Simonovi vždy stála. Bola odvážna a neústupná, pôsobila na mňa najrealistickejšie. Takisto sa mi celkom páčil Blue - citlivý, chápavý, jemne hanblivý a s vždy perfektnou gramatikou, toto všetko položené v kontraste k faktu, že je futbalista a celkom populárny. 

Aby som to zhrnula, páči sa mi myšlienka lásky cez internet - nie je povrchná, postava si človeka obľúbi kvôli jeho osobnosti, haló efekt sa tak úplne odstráni. Taktiež som rada, že tu je konečne romantický príbeh o dvoch zamilovaných chlalnoch, nie len vlhké úchylačiny, akých exempláre môžete nájsť aj na Wattpade. A na koniec - aj fakt, že Bram je čierny. Chcem teda povedať, že sa mi páči, s akým úmyslom Albertalli začala knihu písať a aké myšlienky v nej chcela prezentovať. Avšak. Slangový jazyk použitý v knihe je silený - Simon je vykreslený ako chytrý chlapec, ktorý číta a navštevuje dramatický krúžok, nemôže byť predsa až taký gadžo! Prechody medzi pasážami sú nezvládnuté, opisy odfláknuté a v deji chýba nejaký väčší konflikt, ktorý by bol nútený hlavný hrdina riešiť. Nemám rada idealizáciu, to už zrejme viete, a preto som Simonovi dala len päť bodov. 

PROS:

- podpora LGBT skupiny v duchu láska je láska
- búranie rasových stereotypov
- komplikované priateľstvo Leah, Nicka a Simona
- pekný vzťah Simona a jeho sestier 

CONS:

- Simon to má "príliš ľahké", nie je nútený čeliť konfliktom
- ťarbavý autorský štýl, ktorý mi vôbec nesadol
- pchanie slangu do každého riadku v snahe priblížiť sa tínedžerskému čitateľovi 
- stredoškolské klišé
- plytké mailové konverzácie medzi Simonom a Blueom
- pasáže, kde sú prezentované sexuálne chúťky hlavného hrdinu - vzhľadom na to, že je šestnásťročný panic boli jednoducho too much
- vykreslenie homosexuality ako hlavnej charakterovej črty Simona

I keď Ja, Simon bol autorkin debut, čakala som niečo lepšie. Som však rada, že sa na knižný trh začínajú dostávať knihy, ktoré sa aspoň snažia vyhnúť sa YA klišé. 
V ďalšom zápise si budete môcť prečítať o knihe Postav hliadku od Harper Leeovej, pokračovaní Nezabíjajte vtáčika, jednej z mojich obľúbených kníh! 

See ya soon :)