55. Trois contes de Gustave Flaubert {FR}

71 6 4
                                    

Po štyroch rokoch štúdia francúzštiny na strednej som sa odhodlala prečítať prvú knihu v tomto jazyku. Predchádzala tomu snaha získať certifikát DELF B1 - v návale paniky som si z knižnice požičala dve učebnice i túto knižôčku. Skúšky sa nakoniec zrušili, prihlásilo sa im primálo záujemcov, Flaubertove Tri príbehy som prečítala aj tak. 

Musím sa priznať, že som trošku nadhodnotila moje vedomosti z jazyka - respektíve, omylom som si požičala originál, nie zjednodušenú verziu, ako som pôvodne mala v pláne. Originálu som, samozrejme, nie plne rozumela, a tak sa tentokrát zdržím hodnotenia knihy v bodoch. 


Žáner: poviedky
Rok vydania: 1877


Gustave Flaubert sa narodil v normandskom Rouene 12. decembra 1821. Písať začal už ako osemročný, no potom si vybral kariéru právnika a šiel študovať právo do Paríža. Tam sa skamošil napríklad s Victorom Hugom. Školu však nedokončil, trpel totiž epileptickými záchvatmi. Odsťahoval sa na vidiek a tam aj žil do konca svojho života. Sám seba opisoval ako "romantického a liberálneho starého hlupáka." Nikdy sa neoženil a ani nemal deti, považoval to za meštianske. Za to sa ale nehanbil za stretávky s prostitútkami (a prostitútmi) na jeho cestách. Bol kvôli tomu dokonca odsúdený. S príchodom roku 1870 a vojny s Pruskom však už spoločnosť nemala čas riešiť takéto malichernosti. Aj Flaubertov rodný dom bol obsadený Prusmi, pričom zomrela jeho matka. Po jej smrti upadol do finančných problémov. Pár rokov po matke, 8. mája 1880, zomrel aj on v dôsledku rôznych zdravotných ťažkostí. 


Trois contes obsahujú tri poviedky - Prosté srdce (Un coeur simple), Legenda o sv. Juliánovi Pohostinnom (La légende de saint Julien l'Hospitalier) a Herodias (Hérodias). 

Prvá poviedka sleduje príbeh slúžky Félicité. Flaubert opisuje jej život - otca murára, ktorý zomrel a zanechal im dlhy, potom jej matku, ktorá takisto zomrela. Chvíľu to vyzerá na šťastné manželstvo so svojim milým, no ten si nakoniec vezme bohatšiu ženu a chuderku Félicité nechá tak.  Félicité následne začína slúžiť u Madame Aubain. Keďže nemá inú rodinu a je nevzdelaná, celú svoju existenciu zameria na rodinu jej panej a na návštevu bohoslužieb. Počas svojej služby sleduje odchod Paula, syna Madame Aubain, na univerzitu, smrť Virginie, jeho sestry. Stretáva sa so svojim synovcom Victorom, ktorý ju ako jediná rodina pravidelne navštevuje, a potom tragicky prežíva jeho smrť na lodi. V starobe si kúpi Loulou, papagája, ktorý takisto zomrie. Po tejto udalosti zomiera aj samotná Félicité. 

Legenda o sv. Juliánovi Pohostinnom začína na prepychovom zámku. Už pri narodení je Juliánovi predpovedané, že dokáže veľké veci - jeho otec stretne starého muža, ktorý mu povie, že Julián sa ožení do rodiny cisára. Zo začiatku to však nevyzerá tak, že by sa proroctvo malo naplniť. V kostole vída malú bielu myš, ktorá na každej omši prebehuje popred neho. Julián ju zabije, čo postupne eskaluje do nekonečnej krutosti voči zvieratám. Vyvrcholí to na poľovačke, kedy vyzabíja celé jelenie rodiny. Vtedy k nemu prehovorí jeleň, ktorý ho prekľaje - Julián by mal zabiť svojich rodičov. Po tom, čo mu stojac na rebríku vypadne meč a takmer zabije jeho otca, utečie z domu, snažiac sa vyhnúť svojmu osudu. Pridá sa k skupine zbojníkov, ktorá sa postupne premení na plnohodnotnú armádu pod jeho vedením. Po tom, čo pomôže v boji cisárovi, vezme si jeho dcéru. Žije s ňou v pokoji, vyhýba sa len poľovačkám, na ktoré ho volajú rôzni šľachtici. Raz na jednu predsa len pôjde - v lese ho však prenasledujú duchovia všetkých zvierat, ktoré zabil. Keď sa vráti prestrašený domov, v posteli svojej ženy nájde okrem ženského tela aj mužské. Myslí si, že manželka ho prehovorila na poľovačku len preto, aby mohla byť s milencom. V afekte oboch prebodne mečom a usmrtí. Samozrejme, postavy v posteli nebola jeho žena a jej milenec, ale jeho rodičia, ktorí na pozvanie Juliánovej manželky prišli na návštevu ako prekvapenie. Prekliatie jeleňa sa teda naplnilo. Po tejto udalosti Julián venuje všetok svoj majetok manželke a odchádza preč žiť ako pustovník. Poviedka sa končí, keď k Juliánovi prichádza malomocný, ktorý prosí o jedlo, pitie, oblečenie, a nakoniec aby ho Julián zahrial vlastným telom, keďže mu je zima. Julián tak urobí - malomocný sa potom zmení na Ježiša Krista, ktorý ho ako svätého berie do neba. 

Herodias sa odohráva na Blízkom východe. Flaubert opisuje kráľovský dvor a asi trilión postáv, medzi ktorými som sa rýchlo stratila. Táto poviedka pre mňa bola jazykovo najnáročnejšia, ledva som pochopila hlavnú zápletku. Herodiasova manželka vytvorí situáciu, v ktorej Herodias ich dcére Salome prisľúbi splniť čokoľvek chce. Tá, na matkin popud si zažiada hlavu Jána Krstiteľa, ktorý ohlasoval príchod Ježiša Krista. Herodias Salome prianie splní a Ján Krstiteľ je popravený. 


Nakoľko išlo o poviedky, k žiadnej z postáv som si nevytvorila taký vzťah, aby som ju mohla označiť za obľúbenú. A ako som už spomínala vyššie, nemyslím si, že by bolo spravodlivé pri mojich jazykových znalostiach knihu hodnotiť, nebudem uvádzať ani plusy a mínusy.


Čítanie pre mňa bolo dosť namáhavé a úprimne som si ho veľmi neužila. Namiesto knihy vám teda odporúčam si v knižnici poriadne pozrieť jazykový level :D

Najbližšie vám napíšem o biografickej knihe Cécile Vaissié Dalo sa tak vôbec žiť?, ktorá mapuje život Larisy Bogorazovej. Pôvodne som mala v pláne čítať Neznesiteľnú ľahkosť bytia od Milana Kunderu. O Bogorazovovej mi však rozprávala prateta, keď som u nej bola na návšteve a rovno mi aj požičala knihu. Kundera teda bude potom :)

See ya!

Čitateľský denníkWhere stories live. Discover now