Čitateľský denník

30. Rozbitý pohár od Alaina Mabanckoua {SK}

Rozbitý pohár je kniha vydavateľstva Absynt, konkrétne z edície 100%. Pokukovala som po nej už dlho. Áno, priznám sa, že aj kvôli premakanej grafickej úprave obalu. Našla som ju však v knižnici vo veľmi nešťastnom čase - v období polročných testov, a tak sedela na kôpke až niekedy do marca, kedy som ju prečítala asi tak rýchlo, ako rýchlo by ste vypili pohár červeného vína. 

Rok vydania: 2005
Žáner: biografická dráma
Moje hodnotenie: 9,5/10

Alain Mabanckou sa narodil 24. septembra 1966 v hlavnom meste Konga, v Brazzaville. Má na svedomí 11 románov a 6 básnických zbierok, v ktorých sa venuje hlavne téme Afriky. Aktuálne je 1) profesorom literatúry na UCLA, 2) držiteľom niekoľkých prestížnych literárnych ocení, 3) prezývaný Samuel Beckett Afriky, 4) považovaný za kontroverzného až zavrhovaný kvôli svojej próze, a to hlavne medzi svojimi africkými rodákmi - uvidíte, prečo.

Na začiatku bola krčma Na sekeru sa nedáva a Rozbitý pohár, postarší pán, rozvedený alkoholik, neúspešný učiteľ, beznádejný prípad. Majiteľ baru ho vyzve, aby spísal kroniku starej Afriky, román na ktorý nikto nezabudne a bude slúžiť budúcim generáciám. A Rozbitý pohár sa na to dá, avšak veľmi svojsky. Žiada možnosť byť úprimný, odmieta konvencie a cenzúru, chce to urobiť po svojom. Nuž teda začne do ošúchaného a palmovým vínom obliateho zošita písať to, čo vidí - ako príde. I keď je bývalý učiteľ, stále je polonegramotný a štylisticky neznalý, jeho kronika teda nemá začiatok ani koniec, úvod, jadro, záver takisto nie, dokonca ani len bodky nie - kniha je písaná jednou vetou. 

Rozbitý pohár sedí v krčme a píše o Afrike, o sebe. Zapisuje aj príbehy náhodných zákazníkov, ktorí si vyžiadali miesto v kronike a pozerajú mu ponad plece, kritizujúc jeho prácu. Vykresľuje rivalitu medzi Na sekeru sa nedáva a "lepšou" krčmou Na úrovni prostredníctvom starostí barmana Zaťatého slimáka. Osobitne sa venuje osobám, ktoré zasiahli jeho život - Konvičke, Tlačiarovi, Mužovi v pamperskách, Angelike, žene, ktorá robila najlepšie vybehané kurča v kraji (kurča nechajú behať po celej dedine a kŕmiť sa tým, čo nájde - mäso má potom zaujímavú pachuť a je tvrdé, keďže je zviera svalnaté), a hlavne matke, ktorá sa utopila v kalných vodách rieky Činuki. 

Konvička je kamaláska Rozbitého pohára. Nie je výnimočne pekná, má však silný sexepíl. Je arogantná a prehnane sebavedomá a čokoľvek spravíte, ona spraví lepšie a rýchlejšie. Flirtuje s Rozbitým pohárom a potom sa urazí, keď sa s ňou chce vyspať, následne si dá preteky v močení s random týpkom, ktorý jej nepadne do oka. Opis situácie je prudko absurdný a jemne nechutný kvôli početným detailom. Tie sú zakomponované pri charakteristike každej postavy spôsobom, ktorý nebije do očí a čitateľa neirituje. 

Rovnako to je aj pri Tlačiarovi. Nie každý černoch môže prijímať do práce belochov, hovorí pri opise svojej práce vo francúzskych novinách. Vystatuje sa ňou celý čas, hrá sa na intelektuála a niečo viac, zo všetkých postáv Rozbitému poháru pozerá cez rameno najčastejšie, dáva si záležať, aby o ňom boli v kronike len chválospevy. Potom však ukáže aj druhú, menej nablýskanú a viac zvrátenú stranu jeho života - o prácu prišiel kvôli svojej belošskej žene, ktorá začala spať s ich synom a potom všetkých presvedčila, že sa jej muž zbláznil, keď ju z toho obvinil. Kde je pravda, to nevieme, máme len subjektívne svedectvo Tlačiara, ktorý po manželkinom obvinení skončil v blázinci a potom ho poslali domov - nie domov do Francúzska, ale domov do Afriky. 

Muž v pamperskách je ďalšia stratená existencia. S manželkou mal dobrý vzťah, až kým s ním neodmietala spávať - z mužovi neznámych dôvodov. On teda začne chodiť za prostitútkami do pochybnej štvrte. Keď sa jedného večera vráti, dom je zamknutý a zámka vymenená. Muž teda zavolá hasičov, aby dvere vyvalili a keď sa tak stane, žena začne vrieskať a obviňovať ho z najrôznejších prasačín, od násilníckej povahy po znásilňovanie ich dcéry. Vystrašení hasiči zavolajú políciu a tí veria hysterickej ženskej a nie rozzúrenému chlapovi. Muža bez akéhokoľvek súdneho procesu šupnú do basy, kde ho aj spoluväzni odsúdia - znásilňovať vlastnú maloletú dcérku? No fuj! A tak mu to vrátia - takto sa dopracoval k mokvajúcemu zadku a teda aj pamperskám. Zatrpknutý obludnou nespravodlivosťou sa túla po svete sám a málokedy s niekým vydrží - ešte aj Rozbitý pohár sa s ním pobije kvôli jeho podrypovaniu a úpornej snahe to aspoň niekomu vrátiť. 

Angelika zasa bola manželka Rozbitého pohára - to, že ju celý román volá Diabolika naznačuje nedobrý koniec vzťahu. Mali sa veľmi radi, no potom ho začala kritizovať pre jeho pitie. Červené víno miloval viac, ako ju, navyše to zaklincovali ešte svokrovci, ktorý sa ho snažili priviesť k šamanovi, i keď Rozbitý pohár na nich neveril. Doslova ho nasilu posadili do fúrika a odtlačili k šamanovi v snahe z neho vyhnať satana. Surprise, surprise - nefungovalo to! Manželstvo Rozbitého pohára a Diaboliky sa definitívne skončilo a Rozbitý pohár zostal sám, len s červeným vínom a prízrakom mŕtvej matky, píšuc nezmyselnú kroniku. 

Najradšej som mala Rozbitého pohára, práve kvôli jeho úpornej snahe písať, i keď na to nemal vždy podmienky - niet divu, že sa mi s ním ľahko stotožňovalo. Áno, bol alkoholik, miestami na môj vkus privulgárny, mal však v sebe niečo racionálne, čo iným postavám chýbalo, bol umelec a všeobecne dobrý človek. Navyše, smrť matky autor zvládol a súcit k postave nebol silený. 

PROS:

- drsný až vulgárny storytelling
- rýchle, zároveň plynulé odsýpanie deja vďaka inovatívnej metóde písania
- tým, že bol román písaný jednou vetou autor naznačoval nedostatočné vzdelanie rozprávača
- témy rasizmu a spravodlivosti
- výsmech pokrytectvu
- autor poukazuje na sociálne a systémové problémy Afriky
- skvelo charakterizované postavy
- slovník postáv bol prispôsobený osobnosti a spoločenským pomerom
- spomenutá kultúra Afriky
- intertextuálne odkazy na známe európske či africké diela - vzadu bolo viac, ako 200 vysvetliviek

CONS:

- obhajovanie alkoholizmu a nevery u mužov
- na mňa až privulgárny slovník

Ako povedal Rozbitý pohár: Chcel by som, aby si ľudia po prečítaní hovorili "Čo je toto za chaos, bordel, zmätok, konglomerát nespisovnosti, za ríšu znakov, za tliachanie zo zadného dvora, dá sa to vôbec brať vážne, kde to má začiatok a kde to má koniec, dočerta," a ja by som šibalsky odpovedal: "Ten chaos je život." A ako napísal Patrik Garaji z Denníka N: Bonusom Alaina Mabanckoua je, že vo svojej knihe robí tému zo samotného písania. 

Keď som začala čítať Rozbitý pohár, hovorila som si, že to je na mňa priveľmi avantgardné, avšak po pár stranách ma to vtiahlo do deja a tie čiarky ma už nijako neiritovali. Bola to bravúrna kniha od začiatku do konca, ešte aj samotné vydavateľstvo Absynt ma uchvátilo - dokonca som o ňom robila projekt na informatiku. Založila ho partia kamošov, ktorí chceli na Slovensko priniesť reportážnu literatúru - a podarilo sa im to. Aktuálne majú rozbehnuté tri edície - Prekliati reportéri, 100% a Skica. Ja vám ich rozhodne odporúčam!

Tu je link na recenziu, z ktorej som citovala: https://dennikn.sk/1346500/africke-pitky-ako-vadas-a-mabanckou-vosli-do-krcmy-a-nasli-literaturu/
 Vydavateľstvo Absynt je v externom linku.

Najbližšie čakajte zápis z Nabokovovej Lolity :)

See ya!