Svetoznáma kniha, ocenená Nobelovou cenou. A ja som ju kúpila v antikvariáte za tridsať centov - o to viac si ju cením.
Žáner: realistická novela
Rok vydania: 1952
Moje hodnotenie: 8/10
Nerada sa opakujem, čo sa životopisov týka, takže ak si chcete pripomenúť Ernestov život, pozrite si 14. kapitolu. V krátkosti - bol to novinár, vojnový veterán, ľavičiar, alkoholik, samovrah. Za novelu Starec a more získal Nobelovu cenu. To spôsobilo, že som už od začiatku mala vysoké očakávania a za všetkým hľadala skryté významy. Som si celkom istá, že tam aj boli.
Hemingway sa v novele sústreďuje na starého rybára Santiaga. Žije sám v chudobných pomeroch, stará sa oňho len chlapec Manolin, ktorého učil rybárstvu. Dej sa odohráva v kubánskej Havane a vodách Golfského prúdu.
Starec už osemdesiatštyri dní nechytil žiadnu rybu. Hovorí sa o ňom, že sa ho drží nešťastie, dokonca chlapcovi zakážu so starcom rybárčiť. Starec sa teda na osemdesiaty piaty deň vyberie na more sám, odhodlaný niečo chytiť. A to sa mu aj podarí. Chytí obrovskú rybu, ktorú však nedokáže zabiť sám, a tak ju musí nechať niekoľko dní plávať s háčikom v ústach, čakajúc, kým sa vysilí. To trvá tri dni, počas ktorých ryba ťahá starcovu loď za sebou.
Dva dni bez spánku a poriadneho jedla (uloví len delfína, ktorý nie je veľmi chutný), držiac lanko v holých dlaniach, starec je unavený a takmer blúzni. Rozpráva sa s rybou, sám so sebou, želá si, aby tam bol chlapec a rozmýšľa nad tým, čo by jeho úsiliu povedal veľký DiMaggio (baseballový hráč, manžel Marilyn Monroe).
Vyčerpaná je už aj ryba. Starec ju poslednými silami harpúnou bodne do srdca a tým ju zabije. Trochu z nej zje - mäso je kvalitné a jemné, jeho trhová cena je vysoká. Nemôže ju však vytiahnuť na svoju loďku, a tak rozreže rybársku sieť a lanom ju k nej priviaže. Zdá sa, že nešťastie ho opustilo, od mora dokonca vanie silná bríza, ktorá ho napriek záťaži rýchlo vlečie späť k Havane.
Krv z obrovskej ryby však priláka rovnako obrovského žraloka. Unavený a doráňaný starec ho zabije, no pritom príde o zbraň. Chvíľu je na seba hrdý, že v takom veku a s takými biednymi silami sám zabil žraloka, no hneď na to sa objavia ďalší dvaja. Starec si vyrobí zbraň z vesla a noža, žralokov porazí, no za cenu zlomeného noža a úbytku z ryby, ktorú napadli žraloci.
V noci príde ďalší útok žralokov. Starec je bez zbrane a na úplnom pokraji síl, nevie, či to celé nebol len sen, stále ale nájde odvahu odlomiť kus dreva z kormidla a biť ich ako kyjakom. Do Havany príde živý, no z obrovskej ryby ostala už len kostra a hlava. Starec sa ledva priplazí do svojej chalúpky a hneď čo padne na posteľ zaspí.
Ráno ho zobudí uplakaný chlapec. Starcovi povie, že ho hľadala námorná stráž, že kostru vedľa jeho lode už našli ďalší rybári a vzdávajú mu za ňu hold - ryba má takmer šesť metrov. Chlapec starcovi prinesie kávu a noviny a sľúbi mu, že bude ďalej loviť s ním, nehľadiac na rodičov. Starec opäť zaspí - sníva o levoch.
Kniha bola ocenená najmä kvôli Hemingwayovmu výnimočnému štýlu, no aj kvôli jeho novátorským postupom - napríklad dialógy len pri jednej postave - starec sa rozprával s rybou, no odpovedal si namiesto nej sám.
Podľa môjho názoru je celá novela alegóriou na ľudskú snahu v živote niečo dosiahnuť - že málo ľudí stojí pri našich neúspechoch, že snaha dosiahnuť úspech je namáhavá a zdá sa, že zbytočná - čo je to jeden osamelý rybár a jedna ryba? Žraloky predstavujú nepriateľov, ktorí sa snažia náš úspech potopiť, privlastniť si ho či prevýšiť ho. Samozrejme, toto je len moja teória, nedopátrala som sa nikde k takejto analýze, skôr sa všade hovorilo o bitke človeka s prírodou.
ZA:
- starcove povahové vlastnosti - húževnatosť, odhodlanosť, vytrvalosť
- jeho postoj k rybe - nazýva ju sestrou, tvrdí, že ju ľúbi atď.
- opisy prostredia
- vzťah starca a chlapca
PROTI:
- monotónnosť
- jemná nerealistickosť - napr. bitka so žralokmi
Táto niečo vyše stostranová novela ma síce nijako neohúrila, no bola príjemným čítaním a nesklamala. Odporúčam ju, no nie ak sa chcete zoznámiť s Hemingwayom - toto nie je jeho typické dielo. Absentuje v ňom vojna a smrť - veď si to porovnajte s už spomínanou štrnástou kapitolou kde píšem o jeho diele Komu zvonia do hrobu.
Najbližšie vám napíšem od zbierke poviedok Osamelý pútnik od indického autora Rabíndranátha Thákura.
YOU ARE READING
Čitateľský denník
Non-FictionČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...