YouTube Life

Zlatý chlapec

„Nechceš Kiku zoznámiť s Lantikom?" spýtala sa ho Dida.

„Ty chceš Roba?" pozrel sa na mňa.

„Nie, to Dida ho chce."

„Aj s Rewayom, by si ju mohol zoznámiť." ozvala sa Sisa.

„Silvia máš Miša!" povedala jej Dida.

„No a? Treba do rezervy." mykla plecom Sisa.

„Vy ste blbé." krútila som hlavou.

„Pôjdem ja domov." usmial sa Patrik.

„Nemusíš ešte ísť." aj ja som sa usmiala.

„Aby nebolo veľa hodín, keď prídem do Trenčína."

„Idem ťa odprevadiť." postavili sme sa z postele.

„Ahojte. Rád som vás spoznal." usmial sa na baby.

„Ahoooj! Nezabudni Reway a Lantik!" samozrejme to by neboli oni, keby mu to nepripomenuli.

„Dovidenia." zdravil sa rodičom.

„Ahoj, ahoj." usmievali sa naňho. Dúfam, že si nemyslia, že s ním chodím. Vlastne je to jedno, lebo oni si to myslia o každom chlapcovi, ktorý so mnou príde domov. Vyšli sme pred dom.

„Ešte raz ďakujem." usmial sa.

„Aj ja. A prepáč za baby. To sú také moje trubky ľúbezne." zasmiala som sa.

„To je pohode. Aspoň som sa zasmial. Nabudúce im dovediem Maťa aj Roba a my dvaja pôjdeme niekde preč. Čo povieš?"

„To znie dobre. Len sa bojím o chalanov."

„Oni si toho už zažili." mykol plecami. Dal mi pusu na líce a odišiel do auta. Naštartoval, zakýval mi, zatrúbil a už ho nebolo.

„Kedy príde zas?" spýtal sa ma ocino.

„Neviem. Keď sa dohodneme na natáčaní videa."

„Zlatý chlapec. Hodili by ste sa k sebe."

„Preboha prestaňte. Je to známy hokejista, baba by mu bola na dve veci." prevrátila som oči.

„Náhodou každý hokejista chce babu, aby mal komu venovať góly, ktoré strelí počas zápasu." prišli do kuchyne Tobias s Kubom.

„Býva ďaleko. Smola."

„Má predsa auto. A keby s tebou chodil, bolo by mu jedno, ak keby každý deň musel chodiť lietadlom." povedal Kubo.

„Už radšej nad tým neuvažujte." povedala som im a odišla za babami do izby.

„Kedy sa znova vidíte?" vyleteli na mňa.

„Neviem. Niekedy cez týždeň." usmiala som sa. A tak to začalo. Rozprávanie o tom, aký je naživo iný, ako v televízii. Samozrejme nechýbali podobné poznámky ako od rodičov, že by sme sa k sebe hodili. Po pol hodine sa mi podarilo zmeniť tému na školu. Vraj máme nového spolužiaka a keď ho uvidím sa poserem. To som teda zvedavá. Sisa prišla s nápadom urobiť si gélové nechty, tak sme vytiahli sadu a urobili si nechty. V podstate sme ich mali všetky ich rovnaké, no predsa len trochu rozdielne. Mali sme francúzsku no jeden necht na ruke farebný. Sisa mala fialový ukazovák na pravej aj na ľavej. Dida mala čierne prostredníky. Je to rebel. A ja som mala tyrkysový ukazovák na ľavej a prstenák na pravej. Keď sme si ich dokončili doplo nám, že na telesnej budeme hrať volejbal a telocvikár nás pošle do prdele. Samozrejme ako vždy, keď sme spolu nechýbalo veľa, veľa, veľa fotiek. Odišli o pol ôsmej. Dohodli sme sa, že sa stretneme ráno ako vždy na autobusovej. Keď odišli rýchlo som sa išla osprchovať. Veci som si v taške do školy meniť nemusela, lebo som ich tam mala ešte od minulej nedele. O pol desiatej som si konečne ľahla do postele. Nastavila si budík a zatvorila oči. Ale samozrejme ako inak. Prišla mi sms-ka.