YouTube Life

Adam

"Čauko." pozdravili sa mi chalani.
"Ahojte." usmiala som sa.
"Ako?" spýtal sa ma Rišo.
"Pohoda. Ty sa pochváľ." žmurkla som.
"Ujde to." mykol plecom. "Chceš cigu?" podal mi krabičku. Vytiahla som si jednu cigaretu a on mi ju zapálil. Tri krát som si potiahla, otriasla som uhlík. Zo spodu akurát išlo auto, všetci sme spozorneli, lebo sme si mysleli, že sú to policajti. Keď však prišlo bližšie, spoznala som Kubove auto. Cigaretu som rýchlo podala Rišovi, lebo Kubo a už vôbec jeho rodičia nevedia, že občas fajčím. Všimol si ma a tak zastavil.
"Čaute." pozdravila som sa chalanom.
"Ahoj." odzdravili sa mi. Sadla som si dozadu k tete.
"Dobrý večer." usmiala som sa.
"Ahoj Kristínka." usmiali sa ujo s tetou.
"Čo ty tu teraz v noci?" spýtal sa ma Kubo.
"Natáčala som vlog, ani som si neuvedomila, že je toľko hodín." odpovedala som mu. Zastavil pred ich domom.
"Nejdeš dať auto do dvora?" spýtal sa ujo.
"Nie." odpovedal mu Kubo. Čo mu zas je? Vystúpili sme a rozlúčila som sa s ujom s tetou.
"Prídeš ku mne?" spýtala som sa ho s úsmevom.
"Nie." odvrkol mi. Chytila som ho za rukáv na vetrovke a počkala kým jeho rodičia kúsok zájdu.
"Čo ti je?"
"Prečo si tam s nimi fajčila?" spýtal sa ma.
"Tri krát som ti potiahla." odpovedala som mu.
"Keby som to nebol ja, tak ju dofajčiš." povedal mi. "Miláčik, ja nechcem, aby si si takto ničila zdravie. Alkoholom a cigaretami."
"Príď ku mne. Rodičia s bratom nie sú doma a musím ti niečo povedať." usmiala som sa.
"Tak poďme." mykol plecom. Prečo ho to tak sere? Keď som s ním nechodila vôbec mu nevadilo, že som fajčila. Odomkla som dom a vošli sme dnu. Kubo sa vyzliekol, vyzul a prešiel do kuchyne. Zapol tam svetlo a sadol si na barovú stoličku.
"No môžeš mi povedať, čo si chcela." povedal mi.
"Nejdeme do izby?" spýtala som sa ho. "Nemôžeš mi to povedať tu? Zajtra mám tréning a potom zápas, chcem sa poriadne vyspať."
"Prišla mi ponuka na byt vo Zvolene. Asi v tej novej bytovke. Rozmýšľala som, že to prijímem a mohli by sme sa tam byť spolu. Ty by si to mal bližšie na tréningy a ja do školy." usmiala som sa.
"To ti prišlo od koho?"
"Reality Zvolen. O tie byty sú dosť záujmy a mám sa ozvať čím skôr. Teda mám isť do ich kancelárie"
"Rodičom si to hovorila?"
"Ešte som nemala kedy."
"Tak sa ich opýtaj, že čo ti na to povedia a ak nebudú súhlasiť, tak si pôjdeme pozrieť jeden byt na západe." usmial sa.
"Dobre." aj ja som sa usmiala. "Poďme si napustiť vaňu."
"Tak ju choď napustiť, ja si zatiaľ idem domov po veci." dal mi pusu. Kubo odišiel a ja som išla napustiť vaňu. Okúpali sme sa, samozrejme aj pomilovali. Uťahaní z celého dňa sme si ľahli do postele.
Ráno nás zobudil budík o pol ôsmej. Keďže Kubo má tréning o pol deviatej.
"O koľkej máš ten zápas?" spýtala som sa ho.
"O piatej." odpovedal mi. "Dám ti lístky do VIP?"
"Potom si po ne prídem, hodinu pred zápasom." usmiala som sa.
"Aké maš na dnes plány?"
"Mala som isť do Tatier s Explom natáčať video, ale poviem mu, aby došli sem. Pôjdu so mnou fandiť." zasmiala som sa.
"S Explom ideš natáčať video a povieš im?"
"Explo má skoro v kuse video s niekým. A v poslednej dobe s ním natáča spolužiak."
"Musím si dať na teba pozor." dal mi pusu.
"Keby som chcela byť s Explom, tak by som to využila minulý rok." zasmiala som sa.
"Čo tam po Explovi, ale ten jeho spolužiak." povedal Kubo.
"Neboj sa." dala som mu pusu.
"Idem ja. Potom mi volaj, dám ti tie lístky." usmial sa.
"Dobre." aj ja som sa usmiala. "Pa."
"Pa." poslal mi vzdušnú pusu. Vyšiel z izby. Prevalila som sa na druhú stranu, že si ešte pospím, no začal mi zvoniť mobil. Pozrela som na display. Svietilo tam - Peťo Altof.
"Ahoj." zodvihla som.
"Čauko, sme s Adamom v Detve. Mohla by si nás navigovať k tvojmu domu."
"Kde ste presnejšie?" spýtala som sa.
"Pri zastávke. Je hore na nej veľká sedmička." odpovedal mi.
"Poďte v kuse rovno a nad zimným odbočite doľava. Sú tu len dva domy, poschodový a bungalov. Zastavte pred bungalovom." vysvetlila som mu.
"Dobre. Ideme tam. Ahoj." zrušil ma. Vstala som z postele a rýchlo sa obliekla. Dala som si šedé tepláky s gumičkou naspodu. Biele tielko a bielu mikinu N!KTO. Zas mi začal zvoniť mobil. Myslela som si,že je to Peťo,lebo sem nevedia trafiť,no bola to mamina.
"Ahoj." zodvihla som jej.
"Ahoj Kristínka. Čo robíš?"
"Čakám akurát na Peťa Altofa. Mali sme natáčať video."
"Tak sa mi potom ozvi."
"Ozvem,ozvem. Pa."
"Pa." zložila mi. Pred bránou zatrúbilo auto. Prešla som do chodby, z komody som zobrala diaľkové od brány. Vyšla som pred dvere a otvorila im bránu. Zaparkovali a vystúpili.
"Čauko." pozdravil sa mi Peťo.
"Ahojte." usmiala som sa.
"Skoro sme sem netrafili." zasmial sa Peťo.
"Skoro sa neráta."
"Aj ja som mu to povedal." povedal Adam. "Ja som Adam." podal mi ruku.
"Kika." usmiala som sa.
"Nejak si opeknela." povedal mi Peťo.
"Ďakujem." zasmiala som sa.
"Poďte dnu." otvorila som dvere. Zo skrinky som im vybrala papuče a dala im ich. Prešli sme do kuchyne.
"Sadnite si." ukázala som rukou na barové stoličky.
"Môžeme isť do tých Tatier?" spýtal sa Peťo.
"Dnes to nepôjde. Priateľ ma zápas a potrebujem ešte tie kamery isť zobrať a tak ďalej." odpovedala som mu. Otvorili sa vchodové dvere.
"Zápas sa mi zrušil." kričal Kubo z chodby.
"Prečo?"
"Lebo je veľa chorých." prišiel do kuchyne. "Čaute." pozdravil sa chalanom. "Jakub." podal im ruku.
"Peťo." podal mu ruku.
"Adam." aj on mu podal ruku. Kubo si ho premeral pohľadom.
"Dáte si kávu?" spýtala som sa.
"Áno." povedali všetci traja naraz.
"Ja spravím." usmial sa Kubo.