YouTube Life

Darčeky

"Tobias máš dnes tú česť pomodliť sa." buchol ho ocino po chrbte.
"My to s Kikou dáme." chytil ma okolo pliec.
"Nie, bráško. Ty to dáš." zasmiala som sa.
"Ako vždy sa pomodlí ocko a bude." rozhodla mamina. Ocino z vrecka nohavíc vytiahol zapaľovač a zapálil sviečky čo boli na stole. Postavili sme sa okolo stole a ocino sa pomodlil. Najskôr sme si tradične dali oblátku s medom a cesnakom. Ako vždy môj cesnak dojedol ocino. Nasledovali opekance s makom. Dala som si na tanier dva, aby sa to rátalo. Nemám ich rada. Kapustnica a nakoniec rybie filé so šalátom. Keď sme dojedli s Tobiasom sme sa opreli o operadlá na stoličke a ruky si položili na plné bruchá.
"Mami môžeš sa vydávať." povedal jej Tobias. Mamina s ocinom sa začali smiať.
"Žeby sme si obnovili manželský sľub?" spýtal sa ocino.
"Bude svadba." povedali sme s Tobiasom naraz a tľapli sme si.
"Nezavoláš sem Kubka? Mohol by s nami isť do kostola." povedala mamina.
"Už som sa sľúbila, že pôjdem ja k nim, ale môžem ho skúsiť nahovoriť do kostola." usmiala som sa.
"To je riadne nefér. Musím si nájsť frajerku." povedal Tobias.
"Ale už nejakú normálnu, aby si sa oženil." povedal mu ocino. S maminou sme sa na seba pozreli a zasmiali sa.
"No vstaňme, musím ísť na wecko." usmial sa ocino. Všetci sme naraz vstali a prešli do obývačky. Mamina si čupla k stromčeku, ja s Tobiasom sme sa vyvalili na gauč a ocino šiel na wecko.
"Počkajme na ocina, mami." povedal jej Tobias a zapol telku. Akurát išla Perinbaba.
"Som tu." prišiel ocino a čupol si k mamine.
"Maminke." zobral ocino do rúk balík odomňa a podal ho mamine. Pomaly začala trhať baliaci papier dole.
"To je od koho?" prebehla mamina pohľadom.
"Odomňa." usmiala som sa.
"Bože Kristínka." usmiala sa. "Kde si zohnala tú knihu? Veď ju nikde nemali. A tie hodinky - sú nádherné. Ďakujem."
"To mi Ježiško zohnal." mykla som plecom.
"Bráchovi." zasmiala sa mamina a podala Tobias balíček.
"To Kika je vždy originálna." povedal Tobias a začal otvárať darček. "Kde si to zohnala?" vytiahol jednu z hier.
"Kto hľadá, ten nájde." zasmiala som sa.
"Ďakujem." usmial sa.
"Dáme si niekedy súboj." žmurkla som.
"Kľudne, ale vyhrám ja."
"Toto je pre teba Kika." podal mi ocino dva balíčky. Jeden od neho a druhý od maminy. Najskôr som otvorila jeden, typujem, že od ocina. Bol v ňom USB kľúč s motívom mimoňa a nádherné strieborné hodinky, ktoré sa sem tam leskli do modra.
"Ďakujem." usmiala som sa naňho. Otvorila som druhý balíček, od maminy, v ktorom bol Canon 1100D a nejaká obálka. Otvorila som obálku a vytiahla z nej papiere. Zájazd pre dve osoby do Paríža, na 5 dní.
"Myslela som, že tam pôjdeš s Didou, alebo Tobiasom, ale tak asi pôjdeš s Kubom." usmiala sa mamina.
"Ďakujem mami." usmiala som sa na ňu.
"Tobias toto je pre teba spoločný darček od nás dvoch." podal mu ocino malú krabičku. Kúpili mu vlastné auto, aby nemusel v kuse chodiť na tom ich.
"Och môj bože." povedal, keď našiel v krabičke kľúče. "Ďakujem."
"To je pre teba." podala mamina ocinovi balíčky. Dostal knihy, puk, dres s podpismi slovenských hráčov a ponožky. Spoločne sme sedeli pred telkou. Počula som ako mi pípla sms-ka. Postavila som sa z gauča a prešla do izby. Zatvorila som dvere a hodila sa na posteľ. Kubo.
Kubko❤: Ďakujem ❤❤ Ľúbim ťa. ❤ Už sem príííď.:-*
Kristína: Dúfala som,že sa ti to bude páčiť.:)❤ Aj ja teba moje ❤ Idem,idem.:-*
Zo skrine som si vytiahla dlhú bielu vetrovku s huňatou kapucňou a čierne nízke čižmy. Do vrecka som si hodila mobil.
"Idem ku Kubovi o pol dvanástej už budem určite tu." povedala som rodičom a odišla. Prešla som k nim a za tú chvíľu som takmer zamrzla. Zazvonila som. Kubo mi prišiel otvoriť.
"Zlatko." usmial sa. Vošla som dnu a dala mu pusu. Chytil ma za ruku a prešli sme do obývačky, kde boli aj jeho rodičia.
"Dobrý večer." usmiala som sa na nich.
"Ahoj." aj oni sa usmiali.
"Toto je pre teba." podal mi Kubo malú krabičku. Keby som ho nepoznala myslela by som si, že mi kúpil prsteň. Dala som dole baliaci papier a nazrela do krabičky. Bol v nej krásny zlatý náramok, ktorý bol zo znakov nekonečna a v polovici bolo "Together forever".
"Ďakujem." dala som mu pusu a podala náramok, aby mi ho zapol.
"Aj ja ďakujem za ten dres." usmial sa. "A ešte toto je pre teba." podal mi darčekovú tašku. Nazrela som do nej. Bol v nej Kubov dres s jeho podpisom.
"Keď budeš chodiť na zápasy, aby každý vedel, že som tvoj obľúbený hráč." zasmial sa.
"Nechceli sme, aby náš vzťah prekvitol na verejnosť."
"Nikto nemusí vedieť, že spolu chodíme. Budeš proste len fanynka." mykol plecom.
"Dobre." žmurkla som. "Rodičia by chceli, aby si s nami išiel do kostola."
"Pôjdete aj vy?" pozrel na svojich rodičov.
"Neviem." povedala teta a pozrela na uja.
"Ja som evanjelik, nerád chodím na vaše omše." povedal ujo.
"Katolicky farár vás zosobášil hoci ste neboli jednej viery?" spýtala som sa.
"Brali sme sa na úrade." usmiala sa teta.
"Lebo s prvou partnerkou mám syna. Tak to bola jediná možnosť, keď sme chceli byť svoji." povedal ujo.
"A je úplne odlišný od Kuba, akoby nemali jedného otca." zasmiala sa teta.
"Ja ho nepoznám." usmial sa na mňa Kubo.
"Žije v Anglicku." ozrejmil mi ujo.
"Ale mohli by ste ho sem pozvať. Rád by som ho spoznal." povedal Kubo.
"Príde sem v Januári." povedala teta.
"Spoznáš švagra." drgol do mňa Kubo. "Myslíte váš vzťah už naozaj vážne?" spýtala sa teta. Neodpovedala som. Vlastne ani neviem prečo. Slova sa ujal Kubo.
"Ja áno. Nechcem žiadnu inú. Kiku poznám lepšie než seba a lepšiu od nej nikde nenájdem. Robil som veľa sprostostí, ktoré ľutujem. No čas späť nevrátim, bohužiaľ." odpovedal jej. Objala som ho a dala mu pusu.
"Ľúbim ťa." šepla som mu do ucha.
"Aj ja teba." šepol mi do ucha.
"Kedy bude svadba?" spýtal sa ujo.
"To má čas." zasmial sa Kubo.
"Ja sa idem domov prezliecť." usmiala som sa a vstala. Rozlúčila som sa s ujom a tetou. Kubo ma odprevadil do chodby a aj on sa išiel prezliecť. Prešla som na ulicu. Zastavilo predomnou auto. Neriešila som to a pokračovala domov. Vošla som do domu.
"Už som si myslela, že ani neprídeš." povedala mi mamina. Už oblečená do kostolného. Bez slova som prešla do izby. Zistila som, že nemám mobil. Dúfam, že ho má Kubo.