YouTube Life

Odvoz

"Ahooj." hodila sa mi Sisa okolo krku.

"Ahoj." usmiala som sa na ňu. "Mala by som ísť." povedala som im.

"Nato ani nemysli!" zazrela na mňa Dida.

"Fakt. Zabavte sa." zobrala som si veci a čo najrýchlejšie vybehla von. Otvorila som sa o stenu a vytočila Tobiasove číslo, aby po mňa prišiel. Po dvoch pípnutiach zodvihol, no povedal mi, že pil. Do riti. Otočila som sa smerom na námestie, no do niekoho som narazila. Pozrela som sa mu do tváre a zistila, že je to Kubo.

"Prepáč." vyhrkli sme obaja naraz. Usmial sa. Ešte chvíľu a asi sa rozrevem.

"Už je ti lepšie?" spýtal sa ma.

"Neviem." mykla som plecom.

"Chýbaš mi." povedal mi.

"Alebo ti chýba len sex so mnou." povedala som. Moje slová nezarazili len jeho, ale aj mňa. "Prepáč." dala som si ruku na ústa.

"Poďme sa niekde voziť na aute." navrhol.

"Nie." pokrútila som hlavou.

"Ale no. Poď." chytil ma za ruku.

"Nechaj ma." vytrhla som si ruku z jeho zovretia.

"Daj jej pokoj." povedal mu nejaký mužský hlas. Až keď prišiel bližšie spoznala som v ňom Patrika.

"Ty sa do toho nestar!" skríkol naňho Kubo.

"Prestaňte!" zvýšila som hlas.

"Nejeb sa z toho, že som ju dostal skôr ako ty." strčil do Patrika, Jakub a odišiel.

"Prepáč." povedala som Patrikovi.

"Si v poriadku?" spýtal sa ma.

"Áno." odpovedala som mu.

"Konečne ťa človek, aj niekde vidí." usmial sa.

"Nehovor, že si ma chcel vidieť."

"Túžil som po tom." pozeral sa mi do očí.

"Prečo?" spýtala som sa zahanbene. Vyrozprával mi 'príbeh' o tom, ako mu zomrel strýko v období, keď sme sa spoznali a vďaka mne sa s tým nejak zmieril. Vždy, keď išiel k strýkovej priateľke myslel na mňa, aby mu bolo lepšie. Presunuli sme sa do jeho auta a rozprávali sa do pol šiestej ráno. Uľavilo sa mi, po dlhej, veľmi dlhej dobe mi bolo konečne dobre. Dohodli sme sa, že keď nám budem jednému alebo druhému ťažko, napíšeme si a stretneme sa. Dali sme si na to malíčkovi sľub a odviezol ma domov. Nevládala som sa odlíčiť ani osprchovať, len som sa prezliekla do pyžama a ľahla si.