Prehováranie

142 12 0
                                        

V chodbe som si obula tenisky a zabuchla za sebou dvere. Kubo má doma auto, čiže by mal byť doma aj on, nie? Prudko som otvorila bránku a zazvonila na zvonček pri vchodových dverách. Nečakala som dlho a prišiel mi otvoriť.

"Našla si si list?" spýtal sa ma miesto pozdravu. Len som kývla súhlasne hlavou a hypnotizovala ho pohľadom. "Poď dnu." kývol hlavou.

"Prečo chceš odísť?" spýtala som sa no nedala som mu priestor odpovedať, hneď som pokračovala. "Ja ťa tu potrebujem. Si mi ako druhý brat. Detva je tvoje mesto, Slovensko je tvoj štát. Nie Amerika a nejaké ich divné mesto či dedinka."

"Kika.." začal opatrne. "Ja potrebujem vypadnúť. Ísť niekde kde nič a nikoho nepoznám. Nájsť znova sám seba." povedal so sklonenou hlavou.

"To sa dá aj tu. Odíď na mesiac do Tatier. Vypni si mobil, nechoď na Facebook ani žiadnu inú sociálnu sieť. Len prosím neodchádzaj do Ameriky." chytila som ho za plece.

"Nie Kika. Dnes večer mám lietadlo a už musím odisť na letisko."

"Neverím ti. Povedz mi pravý dôvod odchodu." postavila som sa mu do cesty. Odfúkol si a prevrátil oči.

"Ubližuje mi, keď ťa vidím s Patrikom. Potrebujem tak trochu zabudnúť na to, čo medzi nami bolo. A zvyknúť si na to, že sme len kamaráti a už nič viac."

"Kubo prestaň." sklonila som hlavu.

"Kika, dám ti radu. Skús sa chvíľu správať ako 16-ročná a nie 19-ročná. Uživaj si to, že nie si dospelá. Veľa vecí sa zmení a budeš mať iný pohľad na Patrika. Na mňa. Na rodičov." usmial sa.

"Pochopím to kedy?" spýtala som sa. Nenavidím, keď mi dá niekto radu formou hádanky. Zasmial sa.

"Keď odídem."

"Fasa."

"Musím ísť." chytil do rúk kufor a vytiahol ho pred dvere. Vyšla som von a čakala kým zamkne.

"Pamätaj na to." objal ma a sadol do auta. Počkala som kým odíde a vrátila sa domov. Patrik s rodičmi boli v kuchyni. Pili kávu. Usmiala som sa na Patrika a sadla si vedľa na barovú stoličku. Položila som si ruku na jeho stehno a zapojila sa do ich debaty. Keď dopil kávu pobral sa domov. Neviem si predstaviť, že nebudem mať pri sebe celý týždeň Kuba ani Patrika. Mala by som Kuba vytesnať zo svojich myšlienok. Keby to do prdele išlo! Zatvorila som sa v izbe a rozmýšľala nad Kubovými slovami. Niečo mi napadlo. A dúfam, že to bude odpoveď na jeho hádanku.

YouTube LifeKde žijí příběhy. Začni objevovat