Škola

143 14 0
                                        

Bol to Patrik.

Patrik: Už som doma :) Áá máš baby pozdraviť od Maťa a Roba :D

Kristína: Aká bola cesta? :) Ja im rovno ukážem sms-ku :D

Patrik: Pohodičke :) Potom daj vedieť ich reakciu :D Idem si ľahnúť, dobrú nôcku, sladké sny.

Kristína: Dám,dám :D Ďakujem, aj tebe :)

Odložila som mobil a dúfala, že ma už nikto nevyruší v pokúšaní sa zaspať. A dúfala som dobre. Snívalo sa mi čosi s Jakubom. Zobudila som sa až na zvonenie budíka. Nechcelo sa mi ani pohnúť, no premohla som sa. Spoločne s rodičmi a bratom som sa najedla. Vlasy som si len prečesela pri zrkadle a nechala rozpustené. Už ich mám do polovice chrbta, mala by som sa dať ostrihať. Asi zájdem poobede ku kaderníčke. Urobila som si tenkú linku a na mihalnice dala trochu špirály. Obliekla som si kvetované legíny a čisto biele tielko. Navrch som si zobrala tenký svetrík, ktorý mal farbu ako niektoré kvety na legínach. Dala som si čierny kabát s koženkovými rukávmi, obula členkové čižmy, zobrala tašku, mobil a išla na autobusovú. Sisa s Didou tam už boli.

"Ahojte." objala som ich.

"Máš divné vlasy." povedala mi Dida.

"To preto, že sú už dlhé."

"Podľa mňa to máš takto super." povedala Sisa.

"Sa neposerte." zasmiala sa Dida.

"Niečo vám ukážem." vytiahla som mobil a našla sms-ku od Patrika. Začali jačať ako mokré 13-tky. Začala som sa na smiať a napísala to Patrikovi. Dúfam, že ho nezobudím.

"Počul som, že si sa začala kurviť." prehodil Sebo k Dide a postavil sa kúsok od nás.

"To som sa aj popri tebe." žmurkla naňho Dida. Ja so Sisou sme sa na seba pozreli a vybuchli do smiechu. Prišiel však autobus a tak sme sa museli ukludniť. To by zas boli ohováračky po celej Detve, že sme sa smiali v autobuse. Cestou sme rozoberali, či sa nám oplatí na dni otvorených dverí baliť chalanov, keď budú o rok mladší. Dospeli sme k záveru, že pokiaľ budú vyzerať vyspelo, kľudne ich môžeme baliť. Keď sme vo Zvolene vystúpili ponáhľali sme sa na mhd-éčku, aby sme ju stihli. Už sme ju pár krát nestihli a vtedy triedny nevyzeral veľmi priateľsky. Dnes sme ju našťastie stihli. Odviezli sme sa až pred školu. Bolo tam už veľa ľudí, čo sa chystalo na DOD. Dala som si na hlavu kapucňu, aby ma nespoznal nikto, kto možno pozerá moje videá. Hneď vo vchode ma však zastavil riaditeľ, že sa budem s tými deckami fotiť, spolu s Markom Parničanom a ním. Riaditeľ hral Ľudovíta Štúra. Dobre sme sa na ňom s babami zasmiali. A čo sa týka Marka, ten hral seba. Počula som pár jeho pesničiek a niektoré mám aj v mobile, a musím uznať, že má talent. Celý deň sa vliekol veľmi pomaly. Prišli dokonca aj tie baby, s ktorými som sa stretla v Prievidzi. Vraj prišli len preto, aby ma videli. Fasa. O jednej nás s Markom konečne riaditeľ poslal domov.

YouTube LifeKde žijí příběhy. Začni objevovat