YouTube Life

ESC

Takmer celú cestu som prespala. Pred Zvolenom ma Kubo zobudil.

"Kika, zavolaj tomu Adamovi, že kde je." drgal do mňa.

"Nemôžeš ma nechať spať a zavolať mu?"

"Je dohodnutý s tebou, alebo so mnou?" spýtal sa. Nenechal ma odpovedať, len rovno pokračoval. "S tebou. Čiže volaj."

"Ach bože." prevrátila som oči a vytočila jeho číslo.

"Ahoj. Už ste späť?" spýtal sa ma.

"Ahoj. Sme pred Zvolenom. Máme ísť po teba do Detvy, alebo prídeš do Zvolena?"

"Som vo Zvolene. Počkám vás v Europe, pri zlatníctve."

"Okej. Čáo."

"Čáo." zložil.

"Počká nás pri zlatníctve v Europe." povedala som Kubovi.

"Nepôjdeme večer do klubu, niekde?" usmial sa.

"Nechce sa mi." odpovedala som mu. "Skôr na štefánsku by som niekde išla."

"Kde? Môžem ti urobiť šoféra ak chceš." zasmial sa.

"Alebo.." začala som. "Keby sme nahovorili Vevu s Adamom, Didu so Samom a išli by sme do Tatier?"

"Navrhnem to Samovi a Adamovi, oni to povedia babám a výlet je na svete." usmial sa.

"Dobre." aj ja som sa usmiala. Zastavili sme pred Europou a vystúpili z auta. Prešli sme dovnútra a hľadali pohľadom Adama. Stál pred zlatníctvom a čumel do mobilu. Ako inak. Prešli sme k nemu.

"Ahoj." drgla som doňho.

"Čaute." zasmial sa.

"Idem na wecko." podal mu Kubo ruku a zmizol.

"Tak my poďme." usmial sa Adam. Vošli sme do zlatníctva a porozhliadli sa. Zapáčili sa mu jedny hodinky. Vraj si ich vie úplne predstaviť na Vevinej ruke. Zobral ich v striebornom prevedení. Výber retiazky a náramku nechal na mňa. Náušnice vyberal zas on. A musím uznať, že sme vybrali fakt dobre. Už Adam platil, keď sa vrátil Kubo.

"Stretol som bývalých spolužiakov." povedal, keď zbadal môj spýtavý pohľad.

"Idete do Detvy?" spýtal sa Adam.

"Hej." odpovedala som.

"Ďakujem, za pomoc. Máš to u mňa." usmial sa.

"Pohode." mávla som rukou.

"Ja idem za Vevou do Krupiny. Tak čaute." podal Kubovi ruku a odišiel.

"Nie si hladná?" spýtal sa Kubo.

"Nie. Poďme už domov." povedala som.

"Poď." usmial sa. Vyšli sme von. Sadli do auta a konečne išli domov. Zastavili sme pred jeho domom.

"Ďakujem za výlet." usmiala som sa.

"Aj nabudúce." aj on sa usmial.

"Ahoj." objala som ho.

"Ahoj." dal mi pusu na líce. Obrátila som sa a išla domov. Doma nikto nebol. Prezliekla som sa do teplákov, veľkej mikiny a zapla si počítač. Keď sme išli z Tatier snívalo sa mi, že som skončila s YouTubeom. Skončiť samozrejme nechcem, ale dám si pauzu. Nemôžem sa tomu venovať večne. Zapla som si YouTube a vyhľadala pesničku od Kaliho a Dominiky Mirgovej - Je koniec. Prihlásila som sa na Facebook. Mala som správu od Patrikovej maminy.
Soňa: Ahoj Kristínka, pýtala sa na teba Sára. Čo keby sme sa stretli? :) Posedíme pri káve/čaji a pokecáme.
Kristína: Dobrý deň. Kľudne môžeme. :) Pozdravujte odomňa Sáru.
Nechala som to tak a odišla si urobiť čaj do kuchyne. Zo skrinky som si vybrala sušienky a vrátila sa do izby. Naskočila mi správa od Sisy.
Silvia: Ahoj. :) Aj ty sa na mňa hneváš, že sa už ani neozveš?
Kristína: Ahoj. :)) Nie, nie. Len je toho veľa a na FB som asi po štyroch dňoch. :) Ako žiješ? Čo malé? :)
Silvia: Jaj tak. Ja som sa už zľakla. :) Čím ďalej, som viac a viac unavená :D čo ty? :) ..Malé je zdravéé :3 Bola som na 3D ultrazvuku :)
Kristína: To je super :33 Ja už o čosi lepšie, než to bolo, ale zas geniálne to nie je. Už vieš pohlavie? :)
Silvia: Dievčatko :))
Kristína: Ako reagoval Robo? :)
Silvia: Teší sa :) Akurát prišiel. Idem mu dať jesť. Ahooj. :)
Kristína: Pozdrav ho. Ahooj. :)
Vypla som si chat a počúvala pesničky. Od Kaliho i keď nechápem prečo, keď Kali je obľúbený raper Patrika. Jebe mi. Nezvládam toooo. Oprela som si hlavu o stôl a búchala si ju. Tie sprosté slzy nechcú ísť von. Otvorila som šuflík a vytiahla z krabičky cigaretu. Zobrala som zapaľovač a vyšla na terasu. Sadla som si na sedačku a zapálila si. Žeby som predsa len išla von? Odpútať sa od reality? Zas nechcem sa opiť do nemoty. Len tak decentne. Koho zavolám? Vevu? Didu? Alebo by som mohla zavolať Kubovi, aby sme niekde skočili sami.