YouTube Life

Obed

Na recepcii sme si zobrali kľúče a vyšli do izieb.
"Adam, o pol hodinu dole v reštike." kričal naňho Kubo. Mali izbu na konci chodby, my na začiatku.
"Dobre." zakričal mu Adam späť. Vošli sme do izby a zložili si veci.
"Sme dobrí herci." objal ma zozadu Kubo.
"Len aby si to nezakríkol." oprela som si oňho hlavu.
"Najradšej by som vykričal na celý ako ťa milujem." pošepkal mi.
"Kika?" prišla dnu Veva. Rýchlo sme s Kubom od seba odskočili.
"No?" usmiala som sa.
"Máš tu žehličku na vlasy?"
"Hej, jasné." otvorila som kufor, vytiahla žehličku a podala jej ju.
"Prečo máte manželskú posteľ, keď ste mali mať oddelené?" spýtala sa.
"Veď aj toto sa dá oddeliť." povedal Kubo.
"Nedá, nerob zo mňa debila. Vy spolu niečo máte. Keď spolu nechodíte, tak spolu aspoň spávate, že? Veď sex je dôležitý." uvažovala Veva.
"Hej." prevrátila som oči.
"Vy ste riadne zvrhlí." zasmiala sa a odišla.
"Mám pocit, že sa dnes niečo stane." povedala som.
"Ale kľud." usmial sa Kubo.
"Idem si dať rýchlu sprchu." dala som mu pusu a zmizla v kúpelni. Vyzliekla som sa a veci hodila do koša, ktorý bol pri umývadlách. Vošla som do sprchy a rýchlo sa opláchla. Vyšla som von, omotala sa uterákom a išla do izby.
"Prestaaaň." povedal mi Kubo. Len som sa zasmiala. Z kufra som si vybrala nohavičky, podprsenku, čierne krátke šaty a zas zmizla v kúpelni. Obliekla som sa a pri zrkadle sa upravila. Urobila som si tenkú linku a vlasy nechala voľne padať na plecia. Vrátila som sa do izby, obula si čierne baleríny. Kabelku som si nebrala, len čiernu veľkú peňaženku a mobil. Kubo si obliekol čierne džínsy a bielu košeľu. Vyšli sme na chodbu, kde sme narazili na Adama s Vevou.
"Sme presní ako Švajčiarské hodinky." zasmial sa Adam.
"Ešte presnejší." povedal Kubo. Po schodoch sme zišli dole. Vošli sme do reštiky, kde sme hneď pri druhom stole stretli s Patrika s jeho maminou.
"Dobrý deň." pozdravila som sa jeho mamine. Jemu som sa nepozdravila.
"Ahoj Kristínka." usmiala sa.
"Čaute." pozdravil sa Patrik.
"Serus." podal mu Kubo ruku.
"Čau." aj Adam mu podal ruku.
"Ahoj." dala mu Veva pusu na lice.
"Vy sa nepoznáte?" spýtal sa Adam a prebehoval pohľadom zo mňa na Patrika a naopak.
"Dosť žartov, Adam." zazrela som naňho.
"Neprisadnete si k nám? Voľný stôl nenájdete." povedala teta.
"Neviem či je to dobrý nápad." povedal Kubo.
"Sadneš si medzi nich, aby na seba nevideli."
"Kika to prežije, že?" usmial sa Adam. Ironicky som sa usmiala, ani som mu neodpovedala. Kubo si sadol vedľa Patrika, a ja zas vedľa Kuba. Veva s Adamom si sadli vedľa tety. Pípla mi sms-ka na mobile, zobrala som mobil  do,ruky. Do tej, kde mám náramok od Kuba.
"Nie je to ten náramok, čo sme boli spolu kupovať, ktorý ťa vyšiel polovicu výplaty, dobrej sezóny?" spýtal sa Adam ukazujúc na moju ruku.
"Koľko?" vytreštila som na Kuba oči.
"Je to on." povedal Kubo.
"Takže spolu predsa len chodíte." usmiala sa Veva.
"Tak gratulujem, nech vám to vydrží čo najdlhšie." usmiala sa teta. Patrik len ticho pozeral so sklonenou hlavou na stôl.
"Prešla ma chuť jesť, počkám hore." povedala som a odišla. Vyšla som po schodoch k izbe, odomkla si a vošla dnu. Prezliekla som sa do teplákov, voľného trička a ľahla si na posteľ. Hlavou mi blúdili rôzne myšlienky. Čo ak Kubo naozaj odíde do Ameriky? Čo tu budem bez neho robiť? Nad perou som cítila niečo vlhké. Pozrela som sa na odraz v mobile. Z nosa mi tiekla krv. Rýchlo som vstala z postele, až sa mi zakrútila hlava, prešla som do kúpelne a snažila sa tú krv zastaviť. Ani po pätnástich minútach sa mi to nepodarilo. Napísala som sms-ku Kubovi.
Kristína: Príď prosím rýchlo hore.
Nečakala som ani tri minúty, už sa otvorili dvere.
"Kde si?" spýtal sa Kubo.
"V kúpelke." povedala som, neviem či ma počul, lebo som sa ledva počula ja, ale našiel ma.
"Preboha, čo sa stalo?" vystrašene ku mne pribehol. Nevládala som nič povedať. Len som pokrútila hlavou.
"Čo je?" dobehli hore aj Patrik s Adamom.
"Tečie jej strašne krv z nosa." odpovedal im Kubo. Prestala som si cítiť nohy, podlomili sa mi v kolenách a padala som na zem, keby ma Kubo nezadržal, ešte by som si aj rozbila hlavu.
"Mám zavolať sanitku?" spýtal sa Patrik.
"Hej." povedal Kubo. Pozrela som sa na Kubovú košeľu, ktorá bola špinavá od mojej krvi a viac si nepamätám..
Zobudila som sa až na Kubov hlas, v nemocnici. Hrozne ma bolela hlava. Do žily na ľavej ruke som mala privedenú hadičku, ktorou mi tiekla infúzia.
"Kika." prišiel Kubo k posteli a chytil ma za ruku.
"Nebolí ťa hlava?" spýtal sa ma Patrik. Bol tu pri nás.
"Bolí." odpovedala som.
"Sestrička ti tu nechala tabletku, ale môžeš ju zjesť, až keď ti dotečie infúzia."
"Prečo mi začala tiecť krv z nosa?" spýtala som sa.
"Doktor nám povedal, že zo psychického nátlaku sa rýchlo a rapídne zvýši tlak, preto praskne žilka a môžeme byť radi, že to bolo v nose. Sú prípady, kedy je vnútorné krvácanie v mieche a človek sa viac nepostaví na nohy." povedal mi Kubo.
"Skurvený život." zašomrala som.
"Prestaň." zamračil sa Kubo. Pozrela som sa na Patrika. Nadviazali sme očný kontakt a mne to prišlo, akoby sme si všetko povedali očami, až sa mi uľavilo.