YouTube Life

Sandra

"Kristínka. Vstávajte." drgala do mňa mamina.
"Bože mami." prevrátila som sa a priľahla Patrikovi ruku.
"Auu!" skríkol.
"Prepáč." sadla som si.
"Potrebovala by som, aby ste so mnou išli do Metra na nákup. Potrebujem tam kúpiť ockovi darček na narodeniny." usmiala sa mamina.
"Ja s vami zbehnem. Kika sa sľúbila Kubovi upiecť perník." povedal Patrik. Pozrela som naňho pohľadom "wtf?" vôbec si na to nepamätám.
"Tak vstávajte!" postavila sa a odišla z izby.
"Aaaaaaa." zvalila som sa Patrikovi na hruď.
"Nepočula si? Máme vstávať. Obleč sa a choď k tomu Kubovi. Potom si do večera moja. Pôjdeme preč." dal mi pusu a odišiel. Zrejme do kúpelne. Postavila som sa z postele a prezliekla sa. Dala som si biele tielko s čipkovaným chrbtom a čierne tepláky s gumičkou naspodu. V podprsenke som si napravila prsia, aby mi trčali von. Vlasy som si dala do drdolu a jemne naniesla na oči špirálu. Patrikovi pípla na mobile sms-ka. Zobrala som mobil so zámerom podať mu ho. Na displayi svietilo meno - Sandra a pod tým text; Čo tá tvoja? Stretnime sa a užime si ako kedysi. ;) Veď ona sa to nedozvie a tebe bude dobre. ❤:-**
"Prišla ti esemeska." zaťala som zuby podala Patrikovi mobil, zobrala z nočného stolíka môj a odišla do chodby. Obúvala som si už druhú tenisku, keď sa mi pred dvere postavil Patrik.
"Kde ideš?" spýtal sa ma.
"Ku Kubovi. Aby som večer bola tvoja. Alebo si prizveme aj Sandru?" zložila som si ruky na prsiach.
"Ideš sa mu posťažovať? Skôr ja by som mal byť ten, čo žiarli, nie? Po tých správach s Kubom čo som videl."
"Tie správy boli písané, ešte keď som s ním chodila!" zvýšila som hlas.
"Nehádajte sa." zasiahla mamina.
"Keď prídeme, tak sa porozprávame." povedal mi Patrik.
"Potom prezvoň, budem u Kuba." povedala som a odišla. Prešla som na ulicu a zamierila k nemu. Zazvonila som a čakala kým otvorí.
"Ahoj." usmial sa. "Kde máš Paťa?"
"Išiel s maminou do Metra." odpovedala som. Kubo len kývol hlavou, že chápe a odstúpil od dverí. Vošla som dnu a vyzula sa.
"Ste sa pohádali?" spýtal sa ma.
"Hej. Lebo tá kozatá kurva mu písala." sadla som si na barovú stoličku v kuchyni.
"Veď aj ty máš kozy, tak čo?" usmial sa.
"Lebo pre ňu sme sa nebavili od nedele." hovorila som a hrala sa s vreckovkami, ktoré boli položené na pulte.
"Príde sem spolužiak zo základnej ak ti to nevadí. A na ten perník serme." zasmial sa.
"Chválabohu." prevrátila som oči. Začal zvoniť zvonček. Postavila som sa zo stoličky, vytiahla si pohár a napustila čistú vodu.
"Je tu kamarátka." povedal Kubo.
"Hej, jasné. Vieš komu hovor." zasmial sa ten jeho spolužiak. Povzdychla som si a zahľadela sa von oknom.
"Kika toto je Mário, Mário - Kika." predstavil nás Kubo.
"Ahoj." usmiala som sa.
"Ahoj." usmial sa a premeriaval si ma pohľadom. "Kubo dúfam, že piješ, lebo som kúpil fľašu."
"Nemôžem dnes. Večer idem do Bystrice za starkou." povedal Kubo. "Ale Kika si s tebou určite dá."
"Nedám. Ideme sa s Paťom rozprávať musím byť triezva." povedala som.
"Dúfam, že sa s tebou rozíde a zas budeš len moja." povedal si Kubo popod nos. Asi dúfal, že to nebudem počuť, že to bude počuť len Majo.
"Si sa vyznamenal." žmurkla som. Prešla som do obyvačky a zapla si telku. Vyložila som si nohy na stolík a zapla net v mobile. Prišla mi správa od nejakej Simony; Ahoj. Moja dcéra je tvoja veľká fanynka. Má 13 rokov a rakovinu pľúc. Bude mať operáciu a chcela by som ju nejak povzbudiť. Nemohla by si prísť za ňou do nemocnice, aby mala silu bojovať? Vopred ďakujem za odpoveď.
Nenávidím tieto scénky, že používajú chorobu na to, aby sa ku mne dostali. Akoby mi nestačilo napísať, alebo ma jednoducho zastihnúť doma. Ách. Tak budem milá.
Kristína: Dobrý deň. Držím vašej dcére palce, aby to zvládla a samozrejme aj vy s ňou, lebo rodičovská láska je najdôležitejšia. :) Samozrejme nie je problém prísť do nemocnice, len veľa závisí do času, keďže som školou povinná. ;)) Dajme mi vedieť dátum a čas, dohodneme sa. :))
U Kuba som sedela ešte hodinu. Potom sa vrátili Patrik s maminou zo Zvolena a išla som domov.
"Idem do záhrady." povedala mamina a odišla von.
"Kika?" nadhodil Patrik.
"No?" celkom nezaujato som naňho pozrela.
"Nehádajme sa pre sprostosti. Čo bolo, to bolo. Teraz sme tu jeden pre druhého." zamračil sa.
"Neprajem si, aby ti tá čupka vypisovala." povedala som rázne.
"Zablokoval som si jej číslo a na Facebooku ju nemám. Prepáč." zadíval sa mi do očí.
"Aj ty mne. O tých fotkách som ti mala povedať už skôr." povedala som.
"Teraz si budeme všetko hovoriť a všetko bude dobré." prisunul sa ku mne a dal mi pusu.
"Tak začnem." zasmiala som sa. "Kubo ma zoznámil s nejakým Majom a zízal mi na prsia."
"Debil." zamračil sa. "Oni sú moje, nikto iný na ne nemá právo."
"Akože ani ja?" spýtala som sa celkom vážne no po chvíli som vybuchla smiechom.
"Teba si ešte rozmyslím." žmurkol a dal mi pusu. "Poďme na ten výlet."
"Čo si mám obliecť? Alebo mi konečne rovno povieš, kde ideme?" usmiala som sa.
"Tepláky a vetrovku. Nepoviem."
"Za pokus to stálo." zasmiala som sa a odišla si do izby pre vetrovku.
"Niekde idete?" počula som maminu ako sa pýta Patrika.
"Na výlet." odpovedal jej. Typujem, že jej len ústami naznačil, že kde ideme, aby som to ja nepočula.