YouTube Life

Babka a Dedko

"Čo je?" spýtala sa ma Dida.
"Ja som asi tehotná." povedala som jej.
"Ja by som tu mala mať ten test, čo som si kupovala. Chceš ho?"
"Daj." mykla som plecom. Položila som mobil na stolík a zobrala si od Didy tehotenský test. Zašla som na wecko a urobila si ho. Položila som ho na poličku v izbe a obliekla sa. Vlasy som si dala do copu a namaľovala sa.
"Ako vyšiel?" spýtala sa ma Dida. Aj som zabudla, že som si robila test.
"Neviem." mykla som plecom.
"Ukáž to sem." pokrútila hlavou. Zobrala test a pozrela sa naň. Bola ticho. Až ma to deptalo. "Gratulujem." usmiala sa.
"Nieee." krútila som hlavou.
"Veď je to ten najkrajší dar, aký si mohla dostať!" objala ma.
"Ale my sme sa s otcom toho malého rozišli."
"A to malé bude dôvod, prečo byť zas spolu." usmiala sa.
"Deptáš ma." pokrútila som hlavou. "Idem na bus. Volám ti." vtisla som jej pusu na líce, zobrala si veci a odišla. Sadla som na MHD-ečku a zviezla sa na autobusovú stanicu. Čakala som asi päť minút a prišiel autobus. Nastúpila som, sadla si dozadu a vyložila nohy. Ako poviem rodičom, že som tehotná? O tomto by som sa mala porozprávať s Kubom. Čo bude medzi mnou a ním? Začal mi zvoniť mobil. Mamina.
"No mami?" zodvihla som jej.
"Už cestuješ Kristínka?"
"Áno." odpovedala som jej.
"Budeme ťa čakať na zastavke."
"Dobre. A mami?" zakusla som si do jazyka.
"Čo zlatko?"
"Ako je na tom Kubo?"
"Už je pri vedomí."
"Vníma?"
"Áno. Pýtal sa na teba."
"Čo sa pýtal?"
"Že či mu to odpustíš, lebo ťa strašne veľmi miluje."
"Vidíme sa o hodinku. Pa." zrušila som ju. Utrela som si slzy a chytila sa za brucho. Dala som si do uši sluchadka a zatvorila oči. Zaspala som. Zobudila som sa až pred Zvolenom. Stiahla som si dole sluchadka a dala ich do kabelky. Oprela som sa a pozerala von oknom. Ako to, že som zvracala až po dvoch mesiacoch? Nemala som divné chute. Nechápem to. Ani som sa nenazdala a vystupovala som vo Zvolene. Čakali ma tam rodičia spolu s Kubovými rodičmi.
"Dobrý deň. Ahojte." pozdravila som sa im.
"Ahoj." všetci sa chabo usmiali. Som zvedavá ako sa budú usmievať, keď zistia, že som tehotná. Sadli sme si do auta a išli do nemocnice.
"Poďme za Kubkom najskôr." povedala teta.
"Môžem isť za ním sama?" spýtala som sa.
"Samozrejme." mykla som plecom.
"Na koľkatke je?"
"Sedmičke." odpovedal mi ujo. Len som kývla hlavou a vošla do chodby. Hľadala som sedmičku a vošla som do izby.
"Ahoj." usmial sa, keď ma zbadal.
"Ahoj." zatvorila som dvere a sadla si na kraj jeho postele.
"Odpustiš mi to?" spýtal sa ma.
"Budem musieť." odpovedala som mu.
"Ako že budeš musieť? Ja ťa do toho tlačiť nechcem. Buď áno, alebo nie."
"Tak áno." pozerala som sa do steny.
"Milujem ťa." povedal mi.
"Nie." povedala som. "Miluj nás."
"Čo? Kika ty na niečom ideš?"
"Budeš otcom." pozrela som sa mu do oči. Na tvári sa mu objavil široký úsmev.
"Naozaj?"
"Naozaj." prikývla som.
"Tak teda. Milujem vás." usmial sa.
"Aj my teba." chabo som sa usmiala. Mala som slzy v očiach. Chytil ma za ruku a hladkal.
"Daj mi pusu." posadil sa. Otočila som sa a dala mu pusu.
"Ja som to povedala tebe a ty vymysli, ako to povedať rodičom." zasmiala som sa.
"Tak dík." aj on sa zasmial.
"Čo ti vlastne je?"
"Mám niečo s nohou. Inak všetko v pohode." usmial sa.
"Môžeme?" nakukla dnu teta.
"Hej, hej." povedal jej Kubo.
"Všetko v pohode?" spýtal sa ocino.
"V najväčšej." usmial sa Kubo.
"Vy dvaja ste spolu tak krásny." usmiala sa mamina.
"Ehm, traja." povedal Kubo.
"Čo?" vypleštil oči ujo.
"Som tehotná." povedala som im.
"Preboha." chytil sa ocino za hlavu.
"To zvládnete." usmiala sa teta. "My vám pomôžeme ako budeme vedieť."
"Kedy si na to prišla?" spýtala sa ma mamina.
"Dnes. Ráno som zvracala, pozerám na kalendár a do kelu dva mesiace bez menzesu." mykla som plecom.
"Budete babka s dedkom a starká so starkým." zasmial sa Kubo.