Schody

115 12 0
                                    

Vyzliekla som sa zo šiat a dala si tmavé rifle, čierne tričko s dlhým rukávom, čierny kabár na zips s koženkovými rukávmi. Okolo krku som si obmotala šedý štrikovaný kruhový šál. Na hlavu som si dala šedú čiapku. Obula som si nízke čižmy, pod koleno. Dala som si dioptrické okuliare a vyšla z izby.
"Môžeme?" spýtala sa ma mamina. Všetci už stáli v chodbe.
"Idem ešte na záchod." povedal ocino. Tobias to využil a zbehol ešte do svojej izby.
"Idem po Kuba." povedala som mamine a vyšla von. Kubo stál na ulici a rozprával sa s nejakými chalanmi. Boli štyria, všetci prišli na tom aute, ktoré pri mne zastavilo.
"Už?" všimol si ma Kubo.
"Hej." kývla som hlavou. "Máš môj mobil?" spýtala som sa.
"Mám." usmial sa. Prešla som k nim, Kubo ma chytil okolo pásu. "To je moja priateľka, Kika." predstavil ma chalanom.
"Ahojte." usmiala som sa.
"Chalani so mnou chodili na strednú. Chceli, aby som s nimi išiel na chatu."
"Po sviatkoch je voľný, keď budem v škole. Skôr nie." povedala som im.
"Berieme na vedomie." zasmial sa jeden z nich.
"No poďme." prišli k nám rodičia s Tobiasom. Chytili sme sa s Kubom za ruky - preplietli sme si prsty a išli sme. V kostole sme si sadli do predných lavíc. Omša už začala a ja som zaspávala. Farár akurát hovoril kážeň. Oprela som si hlavu o Kubove plece a snažila sa počúvať farára, no bolo mi zle.
"Vieš načo sa tešim najviac?" pošepkal mi do ucha Kubo.
"Načo?" usmiala som sa.
"Keď tu budeme stáť pred našimi rodinami a povieme si áno." zašepkal s úsmevom.
"Milujem ťa."
"Na mňa nemáš."
"Nepovedala by som."
"Ticho vy dvaja." drgla do nás mamina.
"Nie je mi dobre." povedala som jej.
"Choďte domov." usmiala sa.
"Poď." postavila som sa a chytila Kuba za ruku. Vyšli sme pred kostol. Oprela som sa o stenu.
"Z čoho ti je špatne?" spýtal sa ma Kubo.
"Neviem." mykla som plecom.
"Ideme domov?"
"Poďme." preplietli sme si prsty a zišli na námestie. Nikde nikoho nebolo. Prešli sme ku Kubovi domov. Dal mi jeho tričko a ľahli sme si spať. Zaspávali sme v objatí. Nadránom som sa zobudila na to, že Kubo odišiel z postele. Neriešila som to a znova zaspala. Zobudila som sa o deviatej. Vstala som z postele a chystala sa dole. Ako som schádzala schodmi počula som z kuchyne Kuba a tetu.
"Ja neviem čo mám robiť mami." povedal Kubo.
"Musíš si to poriadne rozmyslieť. Sám najlepšie vieš, či ti Kika stojí za to, aby si nešiel hrať NHL-ku."
"Ja by som bol najradšej, keby Kika išla so mnou. Ale to je nemožné."
"Tak to choď skúsiť. Len na dva mesiace. A keď sa ti to nebude páčiť vráť sa sem."
"Ďakujem mami." určite sa usmial. Vyšla som späť hore a buchla dvermi. Zas som zbehla dole.
"Dobré ráno." usmiala som sa na nich.
"Dobré." usmiala sa teta.
"Ako sa ti spalo?" spýtal sa ma Kubo a dal mi pusu.
"Celkom to ušlo." mykla som plecom.
"Idete do tých Tatier?" spýtala sa teta.
"Ideme, veď som to už zaplatil." usmial sa Kubo.
"Tak sa idem domov pobaliť." usmiala som sa. Vybehla som hore, obliekla si tepláky, kabát a zbehla zas dole. Obula som sa. Zamávala Kubovi, tete a prešla domov.
"Ahojte." zakričala som z chodby.
"Ahoj." kričala mi späť mamina.
"Kika vyzerá sviežo, mala sex." povedal Tobias.
"To snáď nie!" skríkla mamina vystrašene. "Ja stále verím v to, že je panna."
"Srandujem mami, kľud." povedal Tobias.
"Len aby." zazrela mamina.
"Mami, nie som panna. Ale v túto noc sex nebol." povedala som jej.
"Dúfam, že mávaš chránený sex."
"Mávam." dala som jej pusu na líce a odišla do izby. Zo skrine som vytiahla menší kufor a nabalila doňho veci. Obliekla som si čierne legíny so vzorom 'mustache'. Čierne tielko a telový voľný sveter, ktorý mi padal z jedného pleca. Navrch som si dala kabát, šál a čiapku čo som mala aj v kostole. Obula som si nízke šemišové čižmy. Nabalila som si kozmetiku s podobnými prkotinami. Zobrala som do vrecka do mobil, do kabelky hodila peňaženku, zobrala kufor a vyšla von. Rozlúčila som sa s rodičmi a bratom. Prešla som ku Kubovi. Ten akurát svoj kufor nakladal do auta.
"Veňa s Adamom nás už čakajú vo Zvolene." povedal mi Kubo.
"Povieme im, že spolu chodíme?"
"Podľa mňa im to dotečie." usmial sa. Zobral mi kufor a naložil ho do auta. Sadla som si na miesto spolujazdca. Pípla mi sms-ka od Vevi.
Vevuš❤: Tešim sa na teba.:-*
Kristína: Aj ja na teba.:-*
"Kto ti zas píše?" prišiel Kubo do auta.
"Veva." usmiala som sa. "Prečo vlastne nejdú aj Dida so Samom?"
"Samovi starí rodičia každý rok organizujú rodinnú vianočnú chatu. Samo sa tomu nemohol vyhnúť a Dida šla s ním."
"Škoda."
"Užijeme si to aj tak." dal si ruku na moje stehno.
"Nemám z toho dobrý pocit. Akoby ma tam čakalo niečo, na čo nie som pripravená."
"To bude určite len pocit. Bude to dobre, uvidiš." dal mi pusu a ďalej sa venoval šoférovaniu. Zapli sme si rádio a spievali sme piesne, ktoré hrali. Vo Zvolene sme sa stretli s Vevou s Adamom. Nezdržali sme sa dlho, hneď sme pokračovali v ceste do Tatier. Po dvoch a pol hodinách sme konečne prišli do cieľa. Vystúpili sme pred hotelom, Kubo mi zobral kufor. Ja s Vevou sme išli napredu. Chalani sa za nami vliekli s kuframi.

YouTube LifeKde žijí příběhy. Začni objevovat