YouTube Life

Káva

Prišla som domov. Všade bolo ticho a tma. Nikto nebol doma. Vyzula som sa a cestou do izby sa vyzliekala. Všetky veci som hodila niekde na zem v izbe a išla sa osprchovať. Odlíčila som sa a ľahla do postele.

Zobudila som sa asi okolo pol jednej. Počula som nejaké hlasy, preto som sa radšej ešte v izbe dala do poriadku. Obliekla som si voľné šedé tepláky a navrch dala zelenú voľnú mikinu. Pozrela som na mobil, či náhodou nemám sms-ku, alebo zmeškaný hovor. Jednu správu som mala. Od Vevy.
Vevuš: Tie nákupy neplatia, našla som niečo iné. :))
Vyšla som z izby. V obývačke nikto nebol. Prešla som do kuchyne, kde sedeli rodičia s tými budúcimi novými susedovcami.

"Dobrý deň." pozdravila som sa.

"Ale slečna, kde si bola včera?" spýtala sa ma mamina.

"V klube." mykla som plecom.

"A čo sa takto opýtať, či môžeš ísť?" spýtal sa ocino.

"Nabudúce, si dám pripomienku, aby som nezabudla." zodvihla som ukazovák a naliala si vodu. Hrozne ma bolí hlava.

"Ako si prišla domov?" spýtala sa mamina.

"S Kubom." odpovedala som jej. Napadol ma celý náš včerajší rozhovor. Mala by som mu napísať sms-ku.

"Nie si hladná?" vytrhla ma zo zamyslenia mamina otázka.

"Nie. Musím si niečo vybaviť." povedala som jej a pozrela von oknom. Autá Kubových rodičov pred domom nie sú. Nemali by byť teda doma. Z izby som si zobrala mobil, v chodbe obula tenisky - veď čo prejdem kúsok, ma to nezabije - a vyšla von. Prebehla som do ich dvora a zazvonila.

"Čo ty tu?" otvoril mi Kubo s úsmevom.

"Čo všetko som ti včera povedala?" spýtala som sa a vošla dnu.

"Ja som hovoril, že si to nebudeš pamätať." otočil sa mi chrbtom a kráčal po schodoch. Išla som za ním.

"Ale ja si to pamätám."

"Čo z toho?" otočil sa, aby mi mohol pozerať do očí.

"Mám menšie výpadky, ale viem, že som ti dala pusu."

"Len toto si pamätáš? Dosť slabo." zas sa mi otočil chrbtom a pokračoval v ceste na poschodie.

"Spali sme spolu?"

"Nie. Nie som magor, aby som to využil, keď si opitá."

"A ešte viem, že som ti povedala, že si vyplnil tú prázdnotu v mojom srdci." povedala som.

"A chcela si tým povedať to čo je aj v mojom srdci?"

"Neviem čo je v tvojom srdci."

"Ľúbim ťa, tak veľmi, až ma to bolí." zadíval sa mi do očí.

"Trdlo." objala som ho.

"Dáš mi druhú šancu?" spýtal sa ma. Pozrela som sa mu do očí a ostala ticho. Zaskočilo ma to.

"Dám." povedala som po chvíli. "Len, by som potrebovala, aby si bol trpezlivý."

"Dám ti toľko času, koľko budeš potrebovať." dal mi pusu. "Ale nechajme si to pre seba. Nehovorme to ani Samovi, Dide, Adamovi a Veve." usmial sa.

"Súhlasím." aj ja som sa usmiala. Niekto zazvonil.

"Idem tam." povedal Kubo a zišiel dole. "Jejda čaute." pozdravil sa Adamovi a Veni.

"Ahojte." zbehla som dole.

"Čaute." usmiali sa. Veva na mňa hodila pohľad, že čo tu robím, tak som jej pohľadom odpovedala, že som prišla pozrieť.

"Urobím vám kávu?" spýtal sa Kubo.

"Pre to sme prišli." zasmial sa Adam.

"Kika, poď so mnou na wecko." povedala mi Veva. Kubo na mňa rýchlo pozrel. Asi sa bojí, že sa prekecnem. Vyšli sme na poschodie a zavreli sa v kúpelni. "Povedz mi pravdu, čo robíš!" dala si ruky v bok a zazrela na mňa. "Vy ste spolu spali, že?"

"Nie, nespali sme spolu." povedala som jej. "V noci ma doviezol domov a vypadol mi mobil v jeho aute, tak som si poň prišla."

"Klameš." zodvihla jedno obočie.

"Neklamem." zamračila som sa.

"Nechcem tomu veriť."

"Tak never, ale ozaj." mykla som plecom.

"Dúfam, že sa v blízkej dobe dáte dokopy."

"Pochybujem." povzdychla som si. Ťažko som prekonala chuť smiať sa. Zišli sme späť dole za chalanmi.

"Prečo chodíte spolu na wecko? Držíte si hlavy?" spýtal sa nás Adam.

"To je tajomstvo." odsekla mu Veva a sadla si vedľa neho. Ja som sa postavila pred krb, lebo mi bola zima. Kubo doniesol do obývačky na tácke tri kávy a čaj. Akého mám pozorného chlapca, že mi čaj urobil, lebo vie, že nemám rada kávu.

"Dáš mi tabletku od bolesti, prosím ťa?" usmiala som sa naňho.

"Hlava?" spýtal sa ma.

"Hej." zasmiala som sa. Zo skrinky pod televízorom vytiahol krabičku paralenu. Jemne kývol hlavou, aby som za ním išla do kuchyne. Napustil mi vodu do pohára a vytiahol tabletku. Podal mi to. Zjedla som tabletku, zapila ju vodou a pohárik položila do dresu.

"Od teraz nepiješ." pošepkal mi do ucha a dal mi pusu. Vrátili sme sa do obývačky. Postavila som sa pred krb. Veva na mňa začudovane pozerala. Ona ma pozná, ako svoje ponožky. Určite odhalí, že to s Kubom zas skúšam.

"Kika prišla s nápadom, žeby sme išli do Tatier, aj so Samom a Didou." povedal Kubo.

"Kedy?" spýtal sa Adam.

"Na Štefana by sme mohli odísť a pred Silvestrom sa vrátiť na tú chatu." odpovedal.

"To by bolo fajn." usmiala sa Veva. Adam jej položil svoju ruku na stehno.

"Môžeme ísť, kľudne." povedal Adam. "Samovi a Dide ste už hovorili?"

"Ešte nie, zavolám mu večer." povedal Kubo.

"Chudiatka všetci ostatní, keď tam prídeme my." zasmiala sa Veva.

"Stokujeme v Tatrách." zasmial sa Kubo.

"Čo ak budeme kľudní?" spýtala som sa.

"Dobre vieš, že nebudeme." povedal Adam.

"Ale nikdy nevieš, čo sa stane." mykol plecom Kubo.

"To by bolo dosť divné, keby sme my boli ticho." povedala Veva. Sadla som si vedľa Kuba. Zobrala som si čaj a oprela sa.

"Dal si mi cukor?" spýtala som sa ho.

"Dal." usmial sa. Adam vytočil Samove číslo, aby mu oznámili plány. Bude to trochu nápadne, keď budem s Kubom v jednej izbe. Alebo nebudeme v jednej izbe? Aj tak mám pocit, že Veva na to vo veľmi blízkej dobe príde.