YouTube Life

Sťahovanie

"Dobre Jakub, touto rečou si ma prehovoril." povedal mu ocino.
"Nechcete pomôcť so sťahovaním vecí z Detvy?" spýtal sa Tobias.
"Zlato, my nemáme komodu na spodné prádlo." povedala som Kubovi.
"V tej stavanej skrini, v šatníku nie sú šuflíky?" spýtal sa ma. "A Tobias od toho spolužiaka by si mohol vybaviť dodávku, ja mu dám potom peniaze." povedal Kubo. Zišla som do šatníka a odsunula prvé dvere. Hneď tam boli šuflíky.
"Sú tu šuflíky?" prišla za mnou mamina.
"Sú." usmiala som sa.
"Je to pekný veľký byt." usmiala sa mamina. "Tu oproti je kúpelňa a vedľa je ešte jedna izba." ukazovala som rukou.
"Čo bude v tej druhej izbe?"
"Tam budem natáčať, to Kubo ešte nevie." zasmiala som sa. "A časom detská izba."
"Ideme mami?" prišiel ocino.
"Mohli by ste sa zastaviť v nejakom obchode a zobrať krabice od banánov, dajte mi ich do izby." povedala som im.
"Dobre." usmiala sa mamina a odišli. Už odišli aj chlapi, čo nám doniesli a poskladali nábytok. Povykladala som posledné veci do kuchyne a ľahla som si na gauč.
"Televízor donesieme ten čo mám v izbe?" spýtal sa ma Kubo.
"A do spálne si kúpime nový?"
"Chceš televízor v spálni?"
"Načo by tam bola tá polička, keby tam nebol televízor." zasmiala som sa.
"Ideme pokrstiť gauč?" priľahol ma a dal mi pusu.
"Nie. Ideme do Detvy po veci. A cestou sa porozprávame o tom hokeji." usmiala som sa.
"Z tvojej izby chceš aj nábytok?"
"Stôl a všetky skrinky v ktorých mám vecí na natáčanie. Čiže tie šuflíky vysoké, v ktorých je kozmetika a potrebujem aj časť tej stavanej skrine. A ešte tú poličku s tými košikmi,v ktorých sú blbosti."
"A to kde chceš dať?"
"Do tej izby pred kúpelňou, tam budem natáčať." dala som mu pusu.
"Kým nebudeme mať bábätko." usmial sa.
"Keď budeme mať bábätko, tak nebudem natáčať." žmurkla som. "Pusť ma, idem si dať sim kartu do tej šesťky." pošteklila som ho. Postavila som sa a vybrala si z tašky svoj. Ja mám biely a Kubo má čierny. Dala som si doňho sim kartu a sadla si vedľa Kuba. Nainštalovala som si messenger, instagram, WhatsApp a Viber. Facebook som len aktualizovala na novšiu verziu.
"Ideme po tie veci do Detvy?" spýtal sa ma. "No poďme." vstala som z gauča. Obliekli sme sa, obuli, zobrali si veci a vyšli von. Pred bytovkou stála nejaká partia.
"To je Kika, to je Kika!" šepkali si dosť nahlas nejaké baby. Kubo asi počul tiež, lebo sa zasmial. Sadli sme do auta a išli smer Detva.
"Skúsim tú Ameriku?" spýtal sa ma Kubo.
"Láka ťa to?"
"Nie. Ale nechcem hrať v Trenčíne. To by sme spolu ani neboli. Som ti vďačný, že si to vybavila."
"Tak bez seba mesiac hádam vydržíme." povedala som.
"Do odletu si spolu ešte užijeme, každú sekundu."
"Beriem ťa za slovo." usmiala som sa. "Od maminy mám ešte tie poukazy do Paríža, pre dve osoby. Na Veľkú Noc by sme tam mohli ísť."
"Je mi jedno kde ťa oblejem." zasmial sa.
"Žiadna oblievačka." buchla som ho päsťou do pleca. Kubo sa len zasmial a zobral si mobil. Vytočil trénera a povedal mu, že pôjde do Ameriky. Zastavili sme pred našim domom, kde už bola pristavená dodávka, Tobiasovho kamaráta. Kubo išiel domov povedať všetko rodičom a pobaliť si veci. Z mojich skríň som všetko poukladala do krabíc a ocino s Tobiasom rozobrali stavanú skriňu. Všetko sme naukladali do dodávky a čakali sme na Kuba. Bolo pol deviatej, keď sme so všetkým prišli do Zvolena. Ocino s Tobiasom mi zmontovali skriňu. O desiatej odišli domov. Krabice s oblečením boli naukladané po celej chodbe. A veci na natáčanie boli v krabiciach v izbe, kde budem natáčať. Periny a vankúše som navliekla do obliečok, zatiaľ čo sa Kubo zabával s nastavením televízora. Vystriedali sme sa v sprche a ľahli sme si do postele. Úplne vyšťavení sme po chvíli zaspali.
Zobudili sme sa na zvonček pri dverách. Len v teplákoch a tielku som išla otvoriť.
"Dobrý deň." usmievala sa na mňa pani stará asi tak, ako moja mamina.
"Dobrý deň." usmiala som sa.
"Včera sme si všimli, že ste sa sem nasťahovali. Bývame pod vami, tak sme vás tu chceli privitať."
"Poďte ďalej." odstupila som sa im, aby sa zmestili dnu.
"Ja som Jana Srenovská." podala mi ruku.
"Kristína Oldová." usmiala som sa.
"Toto je syn Patrik, dcéra Simona a manžel Milan." usmievala sa. So všetkými som si podala ruku. Ten Patrik môže byť asi tak v mojom veku a Simona, má asi tak 13-14.
"Ospravedlňujem sa za ten neporiadok. Večer sme boli s priateľom takí uvavení, že sme len ľahli a spali." zasmiala som sa a viedla som ich do kuchyne. Po chvíli za nami prišiel Kubo, len v teplákoch a HKM tričku. So všetkými sa zoznámil a sadol si na stoličku pri pulte.
"Kde mám mobil?" spýtal sa ma.
"Niekde v mojej kabelke. V tej izbe." hodila som rukou, akože na smer izby. Potom ma napadlo, že tam mám krabičku cigariet.
"Urobím vám kávu, alebo čaj?" spýtala som sa.
"Môžeš tri kávy a čaj." usmiala sa Janka.
"Zlato? Chceš kávu?" zakričala som na Kuba.
"Hej, k cigarete." zakričal ironicky.
"Tú krabičku tam mám od rozchodu s Patrikom."
"Sa čudujem, že ti to vôbec predajú." zasmial sa. Hodila som po ňom balíček vreckoviek. "A áno, dám si kávu."
Vypili sme kávu a Janka s rodinkou sa vybrali domov. Kubo išiel za trénerom a ja som sa pustila do ukladania vecí. Pustila som si hudbu a začala s vecami na natáčanie. Všetko som poukladala tak, ako som to mala a pokračovala v zapojení kábľov na počitači. Na poličku som si naukladala fotky z akcií. Začal zvoniť zvonček pri dverách. Do prdele. Popreskakovala som krabice a prešla do chodby. Otvorila som dvere, stál tam ten sused Patrik.
"Ahoj." usmiala som sa.
"Ahoj." aj on sa usmial. "Poslala ma mamina, či náhodou nemáš požičať dve vajíčka."
"Jasné, poď dnu." povedala som mu. Prešla som do kuchyne a z chladničky vybrala dve vajíčka. Vrátila som sa do chodby a podala mu ich.
"Ďakujem."
"Za nič." mávla som rukou.
"A máte večer prísť na koláč."
"Ak Kubo nič nevymyslí, tak prídeme." usmiala som sa.
"Dobre. Ahoj." usmial sa.
"Ahoj." zamávala som. Odišiel a ja som sa vrátila do izby. Doukladala som posledné veci a presunula sa do šatníka. Najskôr som do šuflíkov dala spodné prádlo a rôzne prkotiny ako šál, rukavice, čiapky. Na poličky som naukladala naše všetky topánky. Vetrovky a kabáty som navešala do skrine v chodbe. Postupne som ich tam všetky dávala. Prišiel domov Kubo.
"Ahoj." usmiala som sa naňho.
"Ahoj." dal mi pusu.
"Čo si zistil?" spýtala som sa.
"Osemnásteho odlietam." odpovedal mi.
"To spolu nebudeme ani na Valentína?"
"Nedalo sa to inak. Ešte bola ponuka odletu zajtra, tú som zamietol."
"Neviem si predstaviť ako tu bez teba vydržím." pokrútila som hlavou.
"Čo ty tu, ale ja v Amerike."
"Budeš hrať, to ti rýchlo ubehne." povedala som.
"Bez teba ide čas hrozne pomaly a s tebou hrozne rýchlo."
"Milujem ťa." dala som si ruky okolo jeho krku a dala mu pusu. Chytil ma rukami popod zadok a vyhodil si ma na seba. Začal ma bozkávať. Pomedzi bozkávanie mi vyzliekol tričko. Jednou rukou ma držal a druhou sa mi hral s prsiami. Popritom ma stále bozkával. Prešli sme do spálne. Položil ma na posteľ. Rozopol a stiahol mi podprsenku. Stále sa mi hral s prsiami a pomaly druhou rukou sťahoval nohavice aj s nohavičkami. Jeho kamoš už v pozore stál. Strčil do mňa dva prsty a chodil s nimi dnu a von. Po chvíli som si kľakla na kolená, na posteli a začalo ho znovu bozkávať. Vyzliekla som mu tričko a stiahla aj nohavice s boxerkami. Kľakla som si na zem a zobrala do úst jeho kamoša. Po pár minútach ma položil na posteľ a jemne do mňa vnikol. Nebol to sex. Bolo to milovanie. Po asi dvoch hodinách Kubo od únavy padol na posteľ.
"Padol si ako hruška zo stromu." zasmiala som sa.
"Ja ti dám takú hrušku." začal ma štekliť.
"Večer máme ísť dole na koláč."
"Musíme nejak skrývať, čo robíme. Tá malá by mohla povedať v škole a budú nás tu otravovať tvoji fanúšikovia."
"Tak so mnou to nebude také ťažké ako s tebou." povedala som mu.