YouTube Life

Ťažké ráno

Veď zamrzneš." objal ma niekto zozadu, ten hlas mi bol známy. Otočila som sa a za mnou stál Patrik.

„Potrebujem sa vyvetrať." usmiala som sa.

„Poďme niekde kde nebude taký hluk a toľko ľudí." navrhol.

„Sľúbila som chalanom, že tu s nimi budem. Peťo zaplatil box. Bolo by mi blbé od nich odísť."

„Pohode, chápem. Poď aspoň dnu, lebo budeš zas chorá."

„Nevadí."

„Vadí." žmurkol. Prečo musí byť tak hrozne príťažlivý? Nesmiem sa doňho zaľúbiť. Je to úplne neprípustné. Je známy hokejista a ja len obyčajná YouTuberka. Vrátili sme sa dnu a každý išiel svojou cestou. Začali hrať pesničky na ktoré sa dalo poriadne odviazať, tak sme s chalanmi neváhali a pustili sa do toho po hlave. Po piatich pesničkách ma hrozne začali bolieť nohy. Išli sme si sadnúť do boxu a pokračovali v pití vodky s džúsom. Už som cítila ako mi alkohol udiera do hlavy a preto som radšej chytila Expla za ruku a išli sme tancovať. Nakoniec sme pretancovali takmer celú noc. Do kumbálu sme sa vrátili o pol šiestej ráno. Peťo mi požičal jeho tričko, aby som v ňom spala. Rozložili sme gauč, ktorý tam mali a ľahli si. Matúš odišiel domov a Fajtikk k nemu. Ani neviem ako som zaspala. Bola som hrozne unavená a to ani nehovorím ako hrozne ma boleli nohy. O pol druhej poobede nás zobudili chalani, ako si začali chalani púšťať naplno hudbu.

„Ste normálny?" spýtala som sa rozospato. Mala som pocit, že mi roztrhne hlavu, tak ma bolela.

„Prepáč." zazubil sa Matúš.

„Debili." hodil do nich Peťo vankúš.

„Ako ste sa vyspali?" usmial sa Fajtikk.

„Nie, nič nebolo." sadol mi prudko Peťo.

„Ale už nie si pod zákonom Kika, či?" pozrel na mňa Fajtikk.

„Mám 16."

„Čože? Vyzeráš aspoň na 19." povedal Matúš. A tak začala debata o mojom vzhľade. Začalo mi to liezť na nervy.

„Peťo môžem sa ísť k tebe domov osprchovať?" spýtala som sa ho.

„Jasné, počkaj zavolám ségre, nech sem po teba príde. Ja sa rodičom radšej na očiach ukazovať nebudem. Dobre?" zasmial sa.

„Dobre no." mykla som plecom. Prezliekla som sa do šiat, ktoré som mala aj včera a čakala na Paulu. Tak sa tuším volá Peťova sestra.

„Čo odo mňa chceš, Peter?" prišla Paula.

„Zober k nám Kiku sa osprchovať." povedal jej.

„Poď." usmiala sa na mňa a išli sme k nim na byt. Máme toho dosť spoločného. Hlavne blogovanie. Osprchovala som sa. Ten skvelý pocit, keď má človek opicu a osprchuje sa. Mám pocit, že asi začnem abstinovať. Keď som sa osprchovala, vyšla som zo sprchy a obliekla sa. Dala som si bledomodré rifle a biele tričko s dlhým rukom, ktorého lem som zastrčila do nohavíc. Vlasy som si poriadne usušila uterákom, aby som ich veľmi neničila stálym fénovaním.