YouTube Life

Zástavka

Zavolám Dide. Vytočila som jej číslo.

"Čo moja?" zodvihla mi.

"Ideš so mnou do klubu?"

"Tu v Detve?"

"Hej, hej."

"Okej. O hodinu pred klubom?" spýtala sa.

"Dobre. Ale len ty, nikoho so sebou neber." povedala som jej.

"Neboj. Ahoj."

"Ahoj." zložila som. Odložila som mobil. Rozpustila som si vlasy a zobrala kulmu. Od polovice som si urobila jemné vlny. Na oči som si urobila dymové líčenie a na pery naniesla silno červený rúž. Obliekla som si čierne tielko s čipkou na chrbte a bledo modré rifle. Obula som si čierne členkové čižmy na plno 12 centimetrovom pätku. Navrch som si dala tmavo modrý kabát, do vrecka hodila peniaze a mobil. Rodičom som napísala papierik s odkazom, že som išla do klubu. Zamkla som dom a zišla na ulicu. Kubo stál s nejakými chalanmi na ulici, o niečom kecali.

"Kde si sa vybrala?" spýtal sa ma Kubo, keď ma zbadal.

"Idem do klubu." odpovedala som.

"Veď sa ti nechcelo."

"Potom ti to vysvetlím." usmiala som sa. Chytil ma za ruku.

"Všetko v pohode?"

"Nie."

"S kým ideš?"

"S Didou."

"Nepi." zamračil sa.

"Preto idem, aby som sa opila."

"Ale alkoholom nič nevyriešiš. Možno tak urobíš nejaký blbosť a budeš to ľutovať." povedal mi. "Koľko máš pri sebe peňazí?"

"Päťdesiat euro." odpovedala som mu.

"Daj mi ich." nastavil dlaň. Vybrala som z vrecka bankovku a podala mu ju. Strčil si ich do vrecka a zo svojej peňaženky vybral 20-tku.

"Zvyšných tridsať ti dám zajtra." žmurkol.

"Keby som potrebovala odvoz, môžem ti zavolať?"

"Keď budeš potrebovať čokoľvek." usmial sa.

"Ďakujem." zatvorila som si oči a dala mu jemnú pusu na pery. "Ahoj."

"Ahoj." usmial sa ešte viac. Aj ja som sa usmiala a pokračovala v ceste. Dida ma už čakala pred klubom.

"Čauko." objala ma.

"Ahoj." usmiala som sa.

"Vyzeráš nejak.. hm.. spokojne." usmiala sa.

"Aj som, celkom." mykla som plecom. "Poďme dnu." kývla som hlavou. Zaplatili sme si vstupné a našli voľný box. Vyzliekli sme sa a objednali si vodku s kofolou. Išli sme jednu vodku za druhou až do pol dvanástej. Prišlo mi pár sms-iek od Kuba, ako na tom som. Po tretej som už nebola schopná mu odpísať. Pár minút pred pol nocou sme vyšli von. So zámerom sadnúť si na autobusovú zástavku. Držali sme sa popod pazuchy a snažili sa chodiť ako tak rovno. Na zástavke stáli chalani s ktorými sme chodili na základnú a o rok starší - Tiborov ročník.

"Ahoj Tibor." zakričali sme a začali sa smiať.

"Vy teda vyzeráte."

"Čosi. My sme ani nepili takmer."

"Hej, určite. Kika, máš doma brata? Alebo ako ideš domov?" spýtal sa ma.

"Pešo." mykla som plecom a sadla si na lavičku.

"Môžem zavolať Kubovi, aby prišiel po teba?"

"Nie, Kubovi, nie!"

"Prečo nie?"

"Lebo som povedala, že nebudem piť a trošku som mimo." mykla som plecom. "Točííí sa mi sveeet." zaspievala som.

"Mne sa.. hííííí.. čikútka.. híííí." povedala Dida. Začali sme sa smiať.

"Kika, volám Kubovi." povedal Tibor.

"Neznášam ťa." zaťala som zuby. S Didou sme sa o seba opreli a smiali sa. Len tak, bez dôvodne. Po chvíli prišiel na zástavku Kubo a v druhom aute Samo.

"Dík Tibo." povedal mu Kubo.

"Ahoj." usmiala som sa.

"Posrala si si to u mňa." pozrel na mňa vážne. S ťažkosťami som vstala a sadla si do jeho auta. Kubo si sadol za volant. Ani na mňa nepozrel.

"Ja som platila, len štyri vodky, naozaj." povedala som mu.

"Dobre." odsekol mi.

"Kubo, nehnevaj sa."

"Kika čo týmto chceš dosiahnúť?!" zvýšil hlas. "Snažím sa ti pomôcť, volal som ťa von. Zobral som ťa do Tatier, aby si si vyvetrala hlavu! Myslíš si, že to robím pre svoje dobro? Robím to len a len pre teba! Lebo mi na tebe záleží a nechcem, aby si sa utápala kvôli nejakému magorovi z Trenčína, ktorý si nenechal vysvetliť pravdu. Dobre vieš, aký som mal naňho od začiatku názor, ale zvykol som si!" buchol do volantu. "Kde by som skončil ja, keby som sa takto opíjal, vždy, keď mi prišlo za tebou smutno?! Bol by som na protialkoholickom. Koľko krát som mal debky, keď si chodila s Paťom, lebo mi proste chýbalo všetko čo sme spolu robievali. Sex s nikým nie je taký ako bol s tebou. Nedokážem spať s inou. Začal som si s Alicou, ale to len kvôli tomu, aby si žiarlila. Možno by si sa rozišla s Paťom a vrátila sa ku mne. Zistil som, že je to zbytočné a tak som sa s ňou rozišiel." zastavil pred domom. "Zvykol som si, že sme kamaráti a nič viac. Ale toto ma naozaj sere. Viem, že nemám žiadne právo ťa v niečom obmedzovať, ale ako tvoj kamarát a ako kamarát tvojho brata, mi nedá, aby som ti niečo nepovedal." pozeral pred seba, do tmy.

"Toto nie je kvôli Paťovi." začala som opatrne. "Skoro každý mi hovorí, aby som si našla niekoho iného. Raz ma volá von Tibor, raz ty. Mám sa zamerať na teba, alebo na Tibora? Ja absolútne neviem, čo chcem. Mám v tom miešung. Potrebovala by som byť sama, ale nedokážem byť bez teba." do očí sa mi nahrnuli slzy. Zas.

"Ani ja bez teba nedokážem byť." pozrel na mňa. "Ale nechcel by som, aby si popri mne myslela na niekoho iného."

"Preto si nechcem s nikým začať." zodvihla som ukazovák.

"Lebo by si myslela na Paťa?" spýtal sa ma.

"Toho sa bojím."

"Myslíš na neho, keď si so mnou?"

"Nie." pokrútila som hlavou. "Ty si mi zaplnil to prázdne miesto v srdci."

"Budeš si tento rozhovor pamätať, keď vstaneš?"

"Budem." zasmiala som sa.

"Bež si ľahnúť. Porozprávame sa potom." usmial sa.

"Ďakujem za všetko."

"Pre teba vždy." povzdychol si. Vystúpila som a vybrala sa smerom k domu. "Kika." zakričal na mňa Kubo. Zastavila som a otočila sa. Prišiel ku mne. Chytil mi tvár do dlaní a dal mi dlhý bozk na pery. Chytila som ho okolo krku a začala bozkávať. Chytil ma okolo pásu. Bozkávali sme sa tam, hádam aj dvadsať minút. Po dvadsiatich minútach som sa odtiahla, usmiala a odišla domov..