YouTube Life

Svatkovci

"Kubko choď prosím ťa k tej Miške!" kričala z dola teta.
"Ideš so mnou?" usmial sa.
"Nie, idem pomôcť mamine." dala som mu pusu. Vstala som z postele a z tašky vytiahla tepláky, tričko a mikinu. "Dúfam, že tie zvyšné veci si necháš tu, aby si mala dôvod sa vrátiť." usmieval sa Kubo.
"Ja ho mám."
"Aký?"
"Myslím, že ty si postačujúci dôvod." usmiala som sa a s taškou zišla dole. "Ahoj." usmiala sa teta. Stála za šporákom a varila kapustnicu.
"Dobrý." usmiala som sa. "Môžem vás poprosiť." položila som tašku na stoličku a vytiahla balíček pre Kuba. "Dáte mu to pod stromček?"
"Samozrejme." usmiala sa. "Čo si mu kúpila?"
"Dres s Demitrovým podpisom a knihy, čo tak veľmi chcel."
"Ten chlapec má ozaj šťastie." usmial sa ujo. "Skryjem to zatiaľ v spálni." zobral balík a odišiel.
"Kde to mám isť?" prišiel dole Kubo.
"Na Zlatý potok, zelený poschodový dom na konci ulice." odpovedala mu teta.
"Dobre." zobral si kľúče od auta. "Čaute." dal mi pusu a odišiel.
"Ako sa majú rodičia, Kika?" spýtal sa ma ujo.
"Neviem. Hádam dobre." odpovedala som mu.
"Keď mamina dovarí, tak príďte na kávu." usmiala sa teta.
"Príďte radšej vy k nám, lebo naši sú takí divní v tomto. Neradi chodia niekde na Vianoce. Ale keď príde návštevu, sú nadšení."
"Ale nehovor im, že prídeme." povedal ujo.
"Nebojte sa." zasmiala som sa. Prehodila som si cez plece tašku. "Budem vás čakať." usmiala som sa a odišla domov. Otvorila som vchodové dvere v ktorých som sa zrazila s Tiborovým otcom.
"Dobrý deň." pozdravila som sa mu.
"Ahoj." usmial sa.
"Kristínka poď sem." kričala mamina z kuchyne. Vyzula som sa a prešla za ňou.
"Čo je?" spýtala som sa jej.
"Zajtra pozvi Kubka s rodičmi, sem na obed." usmiala sa.
"Mami, my ideme s Vevou, Adamom, Didou a Samom do Tatier, na pár dní." povedala som jej.
"To mi oznamuješ deň pred tým ako odchádzate?" zamračila sa.
"Čo riešite?" prišiel Tobias.
"Ide do Tatier." odpovedala mu mamina.
"Kde sú teta s ujom a s tými dvomi?" spýtala som sa.
"Išli k starkej." usmial sa Tobias.
"Chválabohu." oprela som sa o linku.
"Kristína!" okríkla ma mamina až ma myklo.
"Čo je?" vystrela som sa.
"Je to naša rodina, prečo takto hovoríš?" založila si ruky v bok.
"Lebo mi to lezie na nervy, keď sú tu. Oni sem, oni tam." rozhadzovala som rukami.
"To isté možno hovoria oni na vás dvoch." pridal sa ocino.
"Nech hovoria." mykol plecom Tobias.
"Dcéra nám ide do Tatier." povedala mamina.
"Na to zabudni. Ideme pekne krásne zajtra k starkej." povedal ocino.
"Tak tam pôjdem s Kubom po sviatkoch."
"Bolo by lepšie, keby sme išli ako rodina všetci spolu. Kľudne zavolaj aj Kuba." mykol plecom ocino. Prevrátila som oči. Toto snáď nemyslia vážne.
"Mamina chcela na obed pozvať Kuba s rodičmi, zajtra." povedala som ocinovi, no pohľad som upierala na zem.
"Kubo s rodičmi sem môžu prisť na obed, na Silvestra." povedal ocino a odišiel z kuchyne.
"Tak Tatry odvolaj." povedala mamina a ďalej sa venovala vareniu. Tobias na mňa žmurkol, ľavým okom. To znamená, že má plán. Aspoň v to dúfam. Zobrala som si veci a odišla do izby. Prezliekla som si periny a urobila trochu poriadok v skrini.
"Čo robiš?" vtrhol mi do izby Kubo.
"Upratujem skriňu." odpovedala som nezaujato. Našla som tu Paťovu mikinu s logom Dukly.
"To je čo za mikinu?" sadol si Kubo na posteľ.
"Paťova."
"Stretnem sa s Robom, tak mu ju pošlem." usmial sa.
"A určite nezabudneš na nejaký pekný odkaz."
"V tých som dobrý, uznaj to." zasmial sa. Z obývačky som počula hlasy.
"S rodičmi si tu?" spýtala som sa.
"Hej, prišli na kávu." presadol si za počitač a zapol si nejakú hru na nete. Zatvorila som skriňu, sadla si na posteľ a chrbtom som sa opierala o stenu. Hlavu som dvihla do hora a pozerala na plafón. Hlavou mi blúdili rôzne myšlienky.
"Čo je?" pozrel na mňa Kubo.
"Rodičia mi zatrhli Tatry." povedala som.
"Prečo, preboha?" sadol si vedľa mňa.
"Že ideme k starkej, na návštevu zajtra."
"Ja som to už zaplatil. A peniaze mi nevrátia. Idem ich prehovoriť." postavil sa a odišiel do obývačky. Na mobil mi pípla sms-ka. Patrik.
Patrik: Šťastné a Veselé prajem.:)
Kristína: Ďakujem.:) Aj tebe, bohatého Ježiška.;)
"Zmákol som ich." vrátil sa Kubo.
"Ozaj?" usmiala som sa.
"Jasné, že áno. Veď som Jakub, predsa." buchol si hrudi.
"Písal mi Paťo." povedala som.
"Čo ti písal?"
"Že mi praje šťastné a veselé." odpovedala som.
"Mne Alica nenapísala."
"Etela na teba kašle." zasmiala som sa. "Ty si celá Etela." zvalil sa na posteľ. Ľahla som si vedľa neho. Ruku si preložil cezomňa. Asi by som aj zaspala, keby neprišla jeho mamina do izby, že idú domov.
"Keď sa navečeriame donesiem ti, čo ti nechal Ježiško." dal mi pusu. "Ahoj." usmial sa a vyšiel von.
"Pa." aj ja som sa usmiala.
"Máš sa prezliecť, budeme o chvíľu jesť." prišiel za mnou Tobias.
"Dobre." povedala som a vstala z postele. Otvorila som skriňu a vytiahla čierne šaty. Sú dlhé tak do polovice stehien s trištvrťovými rukávmi, ktoré sú z čipky. Jemne som sa namaľovala a vlasy si z ľahka nakulmovala. Dala som si malé strieborné náušnice. Pípla mi sms-ka. Kubo.
Kubko❤: Rodičia ti odkazujú,aby si po večery došla sem.:)
Kristína: Načo? :)
Kubko❤: Ja neviem.:D Ale máš prisť sem.:) A mohla by si tu aj prespať.
Kristína: O pol noci musím isť s rodičmi do kostola, ako každy rok.:D Tak príď ty spať sem.;))
Kubko❤: U vás to všetko počuť..:D
Kristína: Žiadny sex! :D Ideme jesť. Ľúbim.:-*
Kubko❤: Aj ja teba ❤
Hodila som mobil na posteľ, zo skrine vybrala krabice s darčekmi pre rodičov a brata. Ocinovi som kúpila knihu - Ako byť dobrý tréner - a adidas kozmetiku. Bratovi hry na PS3 a puma kozmetiku. Mamine som zohnala kuchársku knihu, ktorú už dlho chcela a k tomu strieborné hodinky. Odniesla som to pod stromček a išla si umyť ruky, lebo k vianočnému stolu si sadáme vždy s čistými rukami..