YouTube Life

Banská Štiavnica

"Patrik čo som ti dĺžna za naftu?" spýtala sa mamina.
"Nič. Hádam nebudem od nádejnej svokry brať peniaze." usmial sa.
"Ty môj nádejný muž. Potrebujem niečo špieciálne?" spýtala som sa so smiechom.
"Nie, miláčik." usmial sa.
"Dávajte si pozor." povedala nám mamina. "A do siedmej nech ste doma. Budeme blahoželať ockovi a príde návšteva." odišla späť do záhrady.
"Stíhame to za štyri hodiny?" spýtala som sa.
"Hej, hodinka cesty tam, dve hodinky tam pobudneme a hodinka cesty späť." usmial sa. Usmiala som sa nad jeho úvahami, dala mu pusu a odišla sa obuť.
"Serus Paťo." objavil sa pri bráne Kubo s Majom.
"Čau." podal Kubovi ruku.
"Kde ste sa vybrali?" spýtal sa Kubo.
"Na výlet." prevrátila som oči.
"Kde?" zasmial sa Kubo.
"Zapchaj si uši, to nie je nič pre deti." pozrel na mňa s vážnym výrazom Patrik.
"Ani Detva nie je pre Trenčanov a všetci ťa tu trpia." mykla som plecom.
"Tak toto ma ranilo. Som tu posledný krát."
"Bomba. Vždy som túžila po vzťahu cez net."
"Ty si aká hnusná. Príď ku mne Paťo, keď nie k nej." zasmial sa Kubo.
"Nie, lebo to je tak či tak v Detve."
"Tak sa budeme stretávať v Bystrici." povedala som.
"Škoda nafty." povedal Patrik.
"Fajn, choď si na ten výlet so Sandričkou." trčila som mu do rúk jeho mikinu a vybrala sa späť k domu.
"Miláčik!" skríkol na mňa. Už som bola skoro pri dverách, keď ma dobehol zozadu zodvihol na ruky a niesol až k autu.
"Otvor mi prosím ťa dvere." povedal Kubovi. Ten sa zasmial a dvere mu otvoril. "Dík." položil ma do auta a zatvoril dvere. Zapla som rádio a zvuk nastavila naplno.
"Odpáliš mi repráky." sadol si za volat a stíšil rádio.
"Kedy si bol pre auto v servise?"
"V utorok."
"Čo s ním vlastne bolo?"
"Zrazil som jeleňa, keď som sa v nedeľu vracal do Trenčína." povedal s vážnym výrazom.
"A to BMW X6 čo si na ňom prišiel v piatok je koho?"
"Strýkove." usmial sa.
"Prečo si mi nepovedal, že si zrazil jeleňa?" vyzvedala som.
"Nevyzvedaj už." zasmial sa.
"Prestanem ak mi povieš kde ideme." sladko som sa usmiala.
"Na to zabudni." žmurkol.
"Ty si hrozný!"
"Pripomeň mi, že si mám kúpiť lepiacu pásku, aby som ti zalepil ústa, keď budeš otravovať." zasmial sa.
"To že mám 16 neznamená, že som dementná a detinská!"
"Veď už máš pred 17-tkou."
"No dokonca." zamračila som sa.
"Ale zlatko." položil si ruku na moje stehno. Palcom ma jemne hladkal. Zvyšok cesty sme si len vychutnávali vzájomnú blízkosť. Po hodine cesty sme zastavili v centre Banskej Štiavnice.
"Prečo práve Štiavnica?" usmiala som sa.
"Neviem. Maťo mi povedal, že jemu to tu pripomína Paríž - Mesto lásky. Tak som ťa sem zobral, keď si moja láska." usmial sa.
"Ja ťa tak ľúbim!" objala som ho a dala mu pusu.
"Aj ja teba." usmial sa. Vystúpili sme z auta, chytili sa za ruky a prechádzali. Len tak, kde nás nohy zaviedli.
"Musím ísť tvojmu ocinovi ešte kúpiť aspoň fľašu." povedal Patrik. Stáli sme pri zábradlí nad riekou. Zozadu ma objímal a hlavu mal na mojom pleci.
"Ani ja preňho nič nemám." povzdychla som si.
"Ako pár môžeme kúpiť niečo spoločné." usmial sa.
"Ideme do nejakého obchodu?" spýtala som sa.
"Keď mne je takto dobre." vzdychol si.
"Veď môžeme ležať celý víkend vo svojej blízkosti." zasmiala som sa.
"Poď na víkend ku mne na byt."
"To neviem či mi schvália."
"Keď nie, tak si ťa unesiem." cmukol mi do ucha. Prečo som si skôr neuvedomovala, koho môžem pri sebe mať? Preplietli sme si prsty a vošli do prvého obchodu čo nám padol do oka. Bol rozdelený na viac častí a jednou z nich bolo aj zlatníctvo. Patrikovi sa zapáčili jedny hodinky, dlho uvažoval či ich ocinovi kúpi a nakoniec ich zobral.
"150€." povedal nezaujato predavač.
"Tak budem platiť kartou." pozrel Patrik do peňaženky. Keby som vedela, že sú tie hodinky také drahé, nedovolím mu ich kúpiť. Ruka v ruke sme sa celým mesto vrátili k aute. Nastúpili sme a odviezli sa k Lidlu. Patrik kúpil ešte fľašu vína, mne džús, vraj deti iné nemôžu a vracali sme sa do Detvy.