YouTube Life

"Nemáme o čom."

"A bude tam aj Kubo, mimochodom." usmiala sa.
"Dobre. Ja s Kubom nemám problém." mykla som s úsmevom plecom. Vrátili sme sa späť k nim. Adamovi doplo, že sme sa boli porozprávať a určite sme neboli na wecko. Sadli sme si na lavičku a zamotali sa do deky. Popíjali sme vodku s džúsom, chalani grilovali a hrali sa karty. Patrik niekde odišiel. Ktovie kde. Možno má v Detve nejakú kurvu. Už mi z toho šibe, ako mi hrozne chýba. Až ma začala bolieť hlava. Priveľa rozmýšľam.
"Pôjdem domov. Bolí ma hlava." povedala som Veni.
"Šibe ti?" pozrela na mňa.
"Veď pozajtra môžeme skočiť na kávu." usmiala som sa.
"Idem ťa odprevadiť, aspoň."
"Nie, ostaň tu s nimi. Ja si aspoň usporiadam myšlienky." postavila som sa. Objala som ju, rozlúčila som sa s Didou a odišla. Prešla som na koniec ulice a zišla na lúku. Mám to ňou k domu bližšie. Hoci je tu trochu snehu, ale vôbec mi to neprekáža. Domov som prišla po dvadsiatich minútach dosť vymrznutá. Vošla som dnu a oprela sa o vchodové dvere. Rodičia doma neboli. Začal mi zvoniť mobil. Nechcela som zdvihnúť, no keď som videla na displayi Vevine meno, prešlo ma to.
"Prosím?"
"Kika, bol tu Patrik a pýtal sa ma kde si. Povedala som, že si išla domov a on asi ide za tebou. Adam ho chcel zadržať, že je ti ozaj zle, no nevyšlo mu to. Vypni svetlá a ľahni si, aby si myslel, že spíš, alebo čo."
"Alebo mu jednoducho neotvorím." zasmiala som sa.
"Obe dobre vieme, že mu otvoríš."
"Asi neskoro, lebo akurát zastavilo pred domom auto a ja mám zapnuté svetlo na chodbe."
"Pošli ho preč. Daj potom vedieť. Pa." zložila ma. Vyzliekla som si vetrovku a vyzula topánky. Patrik prišiel k dverám a zabúchal.
"Čo chceš?" zakričala som cez zatvorené dvere.
"Mali by sme sa porozprávať."
"Nemáme o čom."
"Ja si myslím, že áno. Jeden na druhého sa pýtame a všetko. A proste... Ách. Bol som fakt debil, keď som urobil to čo som urobil. Kika, ja ťa milujem. Nedokážem sa ani pozrieť na inú. Potrebujem ťa. Odpusť mi to prosím." hovoril čo raz tenším hlasom. Žeby plakal? Do očí sa mi nahrnuli slzy. Nesmieš mu podľahnúť Kristína! - opakovalo sa mi stále dokola v hlave.
"Myslím, že chlapec, ktorý mi bezdôvodne nadá, že som kurva, fľandra, šľapka, sliepka, piča, a neviem čo všetko ešte si mi v ten večer povedal, si druhú šancu nezaslúži. Čakala som ťa doma! Dobre si vedel, že v Trenčíne nikoho nepoznám. Tvoji kamaráti si zo mňa urobia srandu a ja za to zaplatím, myslím, že prikruto. Veľmi dobre vieš, ako som ťa ľúbila! Nehovorím, že tie city opadli - bola by som rada, keby opadli. Ale ja ti nedokážem znova tak ako predtým povedať čo som ti povedala. Bude najlepšie, keď na seba zabudneme. Alebo.. Vlastne nič. Musíme na seba zabudnúť."
"Nerob mi toto. Ja viem, že som konal neuvážene a mal som vypité. Pomerne dosť veľa. Mal som si vypočuť tvoju verziu všetkého a nehovoriť ti to, čo som ti hovoril. Ostaňme aspoň v kontakte, preboha. Tak ako si aj s Kubom. Aj po rozchode máte super vzťah."
"Ale s Kubom je to iné, Patrik. Kubo neprišiel domov opitý a nečítal mi správy - ktoré boli omyl - potom mi nenadával, že sa kurvím. On mi len raz po rozchode povedal, že som kurva. A na to mal najväčšie právo, lebo som sa zachovala fakt zle."
"Čiže so mnou nechceš byť v kontakte."
"Kým na teba ako tak nezabudnem, tak nie. Potom sa ti možno ozvem, alebo sa možno niekde stretneme, keďže máme spoločných kamarátov, ale na túto chvíľu to považujem uzavreté." pozrela som mu do očí. "Prepáč, ale je mi ozaj zle. Idem si ľahnúť. Tak ahoj."
"Ahoj." pozrel na mňa a odišiel.. A je to za mnou.. Už sa cez to len preniesť. Ani som sa nevyzliekla, len som si ľahla do postele. Zaborila som si tvár do vankúša a pustila to von. Zas. Poslala som sms-ku a zaspala.
Kristína: I need your hug..