Cigy

148 13 0
                                        

"Odnesiem si notebook do auta. Vy choďte zatiaľ objednať." usmial sa Patrik. Ja, Sisa, Maťo a Robo sme vyšli na poschodie a objednali štyri pizze. Dve syrové a dve šunkové. Sadli sme si k najväčšieho stolu. Ešte nám ani nedoniesli pizzu a Patrik už bol naspäť. Sadol si vedľa mňa, lebo len pri mne bolo voľné miesto. Sisa kecala s Maťom o hokeji a mne Robo hovoril, ako im o mne Patrik hovoril.

"Nie je tu Hollister?" spýtal sa Patrik.

"Tu nie je ani New Yorker. Nie to ešte Hollister." zasmiala som sa.

"Kde chodíš na nákupy?" spýtal sa Robo.

"Do Bystrice. Alebo do Košíc ak mám šoféra."

"Fakt máš 16?" pozrel na mňa neveriaco Payrik.

"Fakt. Ukážem ti občiansky?"

"No daj." usmial sa. Vytiahla som z tašky peňaženku a ukázala mu občiansky.

"Vyzeráš aspoň na 18-19." povedal mi Robo. "Samozrejme neber si to zle."

"Veľa ľudí mi to hovorí."

"Kika nemáš cigu?" spýtala sa ma Sisa. Do riti. Patrik nemá rád, keď baba pije alebo fajčí.

"Nie." odpovedala som jednoducho.

"Fajčíš?" spýtal sa ma Patrik. Netváril sa veľmi nadšene. Ani sa mu nečudujem.

"Občas." povedala som mu. "No už som dlho nie."

"Idem na wecko." povedal Patrik. Zamračil sa a odišiel. Do prdele. Ale vlastne, čo je ho do toho či fajčím alebo nefajčím?! Nič spolu nemáme. Zobrala som si všetky veci a bez slova odišla. Na prízemí som vošla do butiku a pozerala aké majú rifle. Našla som jedny pekné, no nemali moje číslo. Pípla mi sms-ka. Patrik. Oklamem ho, alebo mu poviem pravdu? Okej, radšej pravdu.

Patrik: Kde si?

Kristína: Dole v butiku, pozerám rifle.

Odložila som mobil do vrecka. O ani päť minút za mnou prišiel Patrik.

"Prepáč, nič ma do toho nie je." pozrel sa mi do očí a potom hneď do zeme.

"Pohode. Ja som ti to tiež mohla povedať." chabo som sa usmiala.

"Ktoré rifle si pozerala?" spýtal sa ma s úsmevom.

"Tieto." ukázala som prstom. "No nemajú moje číslo."

"A tieto sa ti nepáčia?" ukázal na bledulinko modré rifle.

"Tie som si ani nevšimla." usmiala som sa. Boli fakt pekné. Našla som moje číslo a odišla do kabínky.

"Čo povieš?" vystrčila som sa z kabínky.

"Parádne v nich vyzeráš." usmial sa.

"Keď mi to už povie Koyš, tak si ich kúpim." zasmiala som sa a zaliezla späť do kabínky. Prezliekla som sa späť do legín a išla ich zaplatiť. Stáli 50€. Fajn, na dnes 600€ v prdeli. Aspoň, že mi ten YouTube dobre vynáša.

"Ideme sa k nim vrátiť?" spýtal sa ma Patrik, keď sme vyšli z butiku.

"Ešte chcem babám pozrieť vianočný darček."

"Čo im chceš kúpiť?"

"Rozmýšľala som nad hodinkami." odpovedala som.

"Tie majú aj tu niekde?" zasmial sa.

"Na námestie musíme vynsť." povedala som mu.

YouTube LifeKde žijí příběhy. Začni objevovat