YouTube Life

Neočakávané stretnutie

Zašili sme sa do izby a len tak v objatí ležali na posteli.

"Patrik? Poď sem, prosím ťa." volal naňho ocino. Patrik si povzdychol a vstal z postele.

"Prosím?" vystrčil sa von dvermi.

"Dáš si s nami víno?" spýtal sa ho.

"Nie, ďakujem. Ak by som náhodou šoféroval."

"Ale kde by si šoféroval?"

"Kika ma pošle preč, budem musieť isť do Trenčína. Alebo mi mamka bude volať, aby som prišiel domov." mykol plecom.

"Keby si si to rozmyslel, tak sa ozvi." povedal mu. Patrik sa vrátil do izby, zatvoril dvere a ľahol si späť ku mne.

"Čo ideme robiť?" spýtala som sa.

"Poďme sa voziť na aute." navrhol.

"Kde?"

"Po Detve." dal mi pusu na čelo.

"Mám chuť na krémeš alebo veterníčky." zasnívala som sa.

"Tak poďme do cukrárne." zasmial sa.

"Nie. Nemôžem sladké." mykala som hlavou.

"Hovoríš, akoby si mala osemdesiat kilo."

"Mám frajera s tip ťop postavou , tak nebudem ja tučná." mykla som plecom. Prišlo mi to také normálne. Predsa len padlo rozhodnutie, že ideme do cukrárne. Obliekla som si skinny jeansy a biele tričko s nejakými anglickými nápismi. Sadli sme do auta a vyrazili do mesta. Zastavili sme pred cukrárňou a ruka v ruke vošli dnu. Sadli sme si k stolu úplne v rohu. Patrik si objednal tiramisu a ja horúcu čokoládu. Dnu vošla skupinka chalanov a zamierila k stolu vedľa nás. Spoznala som medzi nimi Tibora. Chlapca s ktorým som stratila panenstvo. Chodili sme spolu, no rozišli sme sa, lebo sa odsťahoval do Blavy. Žeby sa vrátili?

"Ahoj Kika." usmial sa na mňa.

"Ahoj." kývla som mu hlavou.

"Kto to je?" zamračil sa Patrik.

"Bývalý." odpovedala som jednoducho. Patrikovi zabehlo.

"To si chodila kedysi s takým frajerisom?" smial sa a kašľal.

"Teraz chodím s väčším." žmurkla som.

"Rozdiel je v tom, že ja mám devätnásť a on asi tak sedemnásť."

"To sú len dva roky."

"Ale už by si s ním nechodila. Či áno?"

"Nie. Nejaký Trenčan trápny mi ukradol srdce."

"Trapka." naklonil sa ponad stôl a dal mi pusu.

"Ako žiješ?" obrátil sa ku mne Tibor.

"Tak pomaly to ide. Čo ty?" chytila som Patrika za ruku.

"Tak kadejako. Rodičia sa rozviedli. Som sa s fotrom prisťahoval zas sem." usmial sa.

"Do bytu?"

"Nie, kúpili sme dom. Ulicu pod štadiónom."

"To je super." povedala som. Patrik si odkašľal.

"Zabehlo ti, trapko?" zaškerila som sa naňho.

"Poďme do Bystrice na nákupy."

"Nie. Mne sa nechce túlať po obchodoch."

"Detvanka trápna."

"Trenčan."

"A čo Tobias s Kubom? Stále hrajú?" spýtal sa Tibor.

"No hej hrajú. Kubo odišiel do Ameriky."

"Prečo?" zvedavo zodvihol jedno obočie.

"Potrebuje nájsť sám seba." rozpačito som sa usmiala.

"Niečo sa stalo?"

"Začali sme spolu chodiť, no nevyšlo to."

"A že prečo som naňho žiarlil." zasmial sa.

"Maťo mi píše, že či môže prisť, že sa potrebuje s tebou porozprávať." povedal mi Patrik.

"Kľudne." usmiala som sa. Len kývol hlavou a odpísal mu.

"Poď, počkáme ho pred tescom." usmial sa Patrik.

"Dúfam, že ťa ešte niekde stretnem." povedal mi Tibor.

"Ja dufam, že nie." povedal Patrik cez zuby.

"Možno." mykla som plecom. "Ahoj."

"Dúfam, že nemáš v pláne sa s ním stretávať." chytil ma Patrik za ruku.

"Neboj sa." usmiala som sa. Sadli sme do auta a išli pred tesco, čakať Maťa.