YouTube Life

List

Ráno, no ráno ako ráno. Skôr tak k obedu sme sa zas raz zobudili na zvonenie mobilu. Tentokrát to bol môj mobil a volala mamina. Volali jej zo školy, že prečo som neprišla. Fajne. Vypočula som si triady, že si robím čo sa mi zachce a dostala som domáce väzenie. Patrik sa na tom zasmial, no keď pochopil, že spolu nebudeme môcť byť smiech ho rýchlo prešiel.

"Síce vlastne. Tak či tak, by sme spolu cez týždeň neboli." povedal Patrik.

"Prečo?"

"Tak ráno mám tréning, ty si do tretej v škole. Kým by som potom za tebou prišiel bolo by aj päť, šesť večer, a tak." dal mi pusu na čelo. Zamračila som sa. Mám chlapca na víkendy. Juhú. Postavila som sa bez slova z postele a zmizla v kúpelni. Dala som si rýchlu sprchu. Omotaná v osuške som sa vrátila do izby. Patrik ležal na posteli a pozeral televízor. Vyzeral akoby bol nahnevaný. Chcela som sa ho opýtať prečo, no aj ja som nahnevaná. Vlastne ani nemám dôvod, ale to je detail. Obliekla som sa do riflí, čierneho tielka, mikiny.

"Môžeme ísť?" spýtala som sa ho.

"Kde?"

"Žeby do Detvy?"

"Už?"

"Láska mám domáce väzenie. Musím ísť domov."

"Ja to zoberiem na seba. Budeme spolu až piatok večer, alebo sobotu ráno. Chcem byť s tebou dnes čo najdlhšie."

"Tak budeme spolu u mňa v izbe zatvorený." ľahla som si k nemu.

"Nevyhodia ma vaši?"

"Nie." prevalila som sa cez neho, aby som dočiahla na mobil. Začal ma štekliť, až som ostala uväznená pod ním. Snažila som sa mu prekĺznuť popod ruky, no nevyšlo mi to. Bili sme sa ešte pol hodinu, ale potom sme už radšej nabalili veci do auta a vydali sa na cestu do Detvy. Cesta trvala približne nejaké dve hodiny. Bolo hrozne veľa áut a dokonca aj jedna havária. Zastavili sme pred domom a s malou dušičkou išli dnu.

"Sme tu!" zakričala som z chodby.

"Ako ste? Nepovedala ti mamina, že sa chceme s tebou porozprávať?" spýtal sa ocino. Keď prišiel do chodby a zbadal Patrika, ostal v tichosti stáť. "Ahoj, Patrik." podal mu ruku.

"Dobrý deň." Patrik sa rozpačito usmial a jeho ruku prijal.

"Na stole v izbe, máš list." povedal ocino a odišiel do ich spálne.

"Poď." usmiala som sa na Patrika. Chytila som ho za ruku a išli sme do izby. Zložila som si veci a hneď zobrala do rúk obálku v ktorej bol list. Vytiahla som ho z obálky a pustila sa do čítania.
Kika, neviem kde začať. Najskôr by som sa ti chcel ospravedlniť za tú kurvu. Mrzí ma to. Prajem ti to, nech si šťastná :). Pamätáš ako som raz bol u teba a prišiel domov tvoj brat? Keď som musel vyliezť cez okno, aby ma nevidel :D. Alebo ten výlet v Bojniciach s rodičmi? Bude mi to všetko chýbať. Tento list píšem preto, že nemám odvahu povedať ti to do očí. Som zbabelec. Som kurevník. Som všetko možné. Prepáč mi prosím všetko zlé čo som kedy urobil. Snáď na seba ešte natrafíme :). Budeš mi v Amerike chýbať❤. Mám ťa rád. Kubo.

V Amerike?! Snáď nechce odísť?! Do očí sa mi nahrnuli slzy, keď som si spomenula na to všetko, čo sme spolu prežili. Zažmurkala som, aby si Patrik nič nevšimol. Musím v tom Kubovi zabrániť. Nesmie odísť! Ja ho tu potrebujem.

"Hneď som tu." povedala som Patrikovi a vybehla z izby...