YouTube Life

15. Marec

"Skoro vôbec spolu nie sme." povedal Kubo. Práve sme sa domilovali. A vlastne. Náš vzťah je v poslednej dobe len o sexe. Prídem domov z intráku v piatok a až do nedele len sexujeme. Prestúpila som na školu do Lučenca, lebo z gympľa nebudem mať nič.
"Už len tri mesiace a budeme spolu každý deň." usmiala som sa.
"Nebaví ma to takto."
"To mám chápať ako?"
"Ako chceš." mykol plecom.
"Haló Kubo. Ja za dve hodiny zas odchádzam, tak sa spamätaj."
"Z čoho? Že som tu celý týždeň sám? Že neviem čo ty robiš tam? Mňa to nebaví! Ja potrebujem mať babu tu!" zvýšil hlas.
"To sa teraz budeme hádať za to, že ja ešte študujem?"
"Nie, nebudeme sa hádať." vstal z postele. "Ja odchádzam." obliekol sa. Zo skrine vytiahol kufor a vošiel do šatnika. Začal si doňho ukladať veci.
"Kde chceš isť?" postavila som sa do dverí omotaná v osuške.
"Náš vzťah nikdy nebude fungovať. Idem k rodičom."
"Vždy keď sa niečo stane budeš utekať k rodičom?"
"Čo sa ešte stane?"
"Čo ja viem. Budem sa viac učiť, nezajebeme si a ty odideš?"
"Neodídem. Lebo ja sa už nevrátim."
"Kubo.." do oči sa mi nahrnuli slzy.
"Drž sa." sklonil hlavu a odišiel. Počula som len buchnúť dvere a viac ho nebolo. Popri zárubni som sa skĺzla na zem. Moje líca zmáčali teplé slzy. Kde sú tie slová, že už inú nechce? Že budeme spolu navždy? 'Forever together.' Vraj ako na Nový rok, tak po celý rok. Neplakala som nahlas. Bol to tichý plač. No o to viac bolel. Na um mi prišli všetky pekné chvíle, čo sme spolu zažili. Týždeň v Paríži. Výlet do Maďarska. Plány na spoločnú dovolenku aj s rodičmi. Natáčanie videi. Naše spoločné fotky. Naši ho brali ako súčasť rodiny. Verili mu. A čo im mám teraz povedať? Veď nič nebude tak, ako bolo. Všetko bude divné, opačné, nepoznané. Pípla mi sms-ka. Postavila som sa a prešla k posteli. Sadla som si a zobrala mobil. Dida.
Dianka❤: O koľkej ideš? :-*
Kristína: Neviem. Prečo? :)
Dianka❤: Samo ma pôjde odviesť okolo siedmej. Môžeš isť s nami. A nech ide aj Kubo, aby Samo nešiel späť sám. :)
Hodila som mobil vedľa seba a už som začala plakať naozaj hystericky. Úplne som zabudla na to, že mám odpísať Dide. Začal zvoniť zvonček. Rýchlo som si obliekla spodné prádlo, natiahla tielko a tepláky. Utrela som si oči, i keď je jasné, že na mojich očiach vidno, že som plakala. Otvorila som dvere. Stáli tam Samo s Didou, Adam s Veňou a Patrik.
"Ahojte." pozdravila som sa im. Sklonila som hlavu a pozerala sa do zeme.
"Preboha Kika, čo je?" spýtala sa ma Veňa.
"Nič." pokrútila som hlavou. "Poďte dnu." povedala som a išla do kuchyne. Oprela som sa o linku a pozerala sa von oknom.
"Čo sa stalo?" spýtal sa ma Adam. Začal mu zvoniť mobil. "Čo je Kubo?.. Čo si sa?!.. Čo?!.. Tebe jebe už úplne?!.. Ty si kokot Jakub. Ja už na teba nemám iné pomenovanie.. Čo tak sa porozprávať?!.. Teraz darmo reveš kurva!.. Ozvem sa ti večer. Čau." vypol ho. Obhrýzala som si nechty. "Poď sem." objal ma. Neudržala som v sebe slzy, tak ako som plánovala. Nevydalo trošku.
"Vysvetlí mi už kurva niekto, čo sa deje?!" spýtala sa Dida.
"Kubo sa rozišiel s Kikou." povedal jej Adam.
"Čo?" výpulil Patrik oči.
"Ja ho zabijem, prisámbohu, ja ho zabijem." povedala Veňa.
"Prečo?" spýtal sa Samo. Obaja sme s Adamom mykli plecom.
"Dida zober nôž a naostri ho. Pôjdeme si posedieť na pár rokov." povedala Veňa.
"Prestaňte baby. Karma mu to vráti. Uvidí Kiku po nejakej dobe šťastnú a to preňho bude silná priučka. Viem o čom hovorím." povedal Patrik.
"Neriešte to." povedala som. "Načo ste prišli?" spýtala som sa.
"Veď po teba." povedal Samo.
"Už?"
"Cestou sa chceme zastaviť na pizzu." povedal mi Patrik.
"Ja sa cestou potrebujem zastaviť ešte u rodičov." povedala som.
"V pohode. Zastavíme sa, kde bude treba." usmial sa Adam.
"Kto mi príde cez týždeň poliať kvety?"
"Veď daj Paťovi kľúče a nemusí spávať v tom byte na štadione, keď ho už prehodili nám do Zvolena." povedala Dida.
"To je dobrý nápad." súhlasila som. Z komody v chodbe som zobrala kľúče, ktoré patrili Kubovi a dala ich Patrikovi.
"Idem sa prezliecť." odišla som do šatníka. Obliekla som si čierny svetrík s nekonečnom, bledo modré rifle a obula si čierne vansy. Vlasy som si dala do copu a urobila si obočie. Cez plece som si prehodila hnedú kabelku s peňaženkou, mobilom, dáždnikom a podobnými blbosťami. Na kufor som položila ruksak a išla do kuchyne.
"Pôjdeš v aute s Paťom a my pôjdeme so Samom." povedal mi Adam.
"Dobre. V pohode." mykla som plecom. Zobrali sme si, čo sme chceli a išli sme do Detvy. Patrik mi zastavil pred domom. Rodičia sedeli na terase aj s Kubovými rodičmi. A Kubove auto tu nebolo.
"Ahojte. Dobrý deň." prišla som k terase.
"To s kým si? Kde je Kubko?" spýtala sa mamina.
"Kubo si zbalil veci a povedal mi, aby som sa držala."
"On sa s tebou rozišiel?" spýtal sa neveriacky jeho ocino. Musela som zažmurkať, aby som v sebe udržala slzy.
"Ale preboha, prečo?" spýtala sa mamina.
"Ja neviem mami." pokrútila som hlavou a rozplakala sa. "Idem, aby ma dlho nečakali. V piatok sa vidíme. Ahojte. Dovidenia." otočila som sa na päte a išla za Patrikom do auta. Sadla som si na miesto spolujazdca. Patrik na mňa súcitne pozrel a vyrazili sme do Lučenca. Na parkovisku pre kamióny, pri ceste stálo Kubove auto.
"Zastav prosím ťa." povedala som Patrikovi. Zastavil za Kubovým autom. Za nami hneď zastavil aj Samo. Vystúpila som a prešla k Kubovi.
"Si v poriadku?" otvorila som mu dvere.
"Čo ty tu?" pozrel na mňa a hneď sklonil hlavu. Mal červené oči.
"Idem do Lučenca a všimla som si tvoje auto, tak chcem vedieť či si v poriadku."
"Som." povedal úplne arogantne.
"Dobre." buchla som dvermi a chcela sa vrátiť k Patrikovi. No Kubo vyšiel z auta.
"Ja ťa milujem. No nedokážem žiť s tebou, s pocitom, že som ťa podjebal. Bola to najväčšia chyba v mojom živote. Rodičia ma pošlú do prdele s tým, že u nich môžem bývať, ale budem vydedený."
"Čo si ma?!" zvýšila som hlas.
"Keď si bola na intráku, stretol som Alicu a vyspali sme sa spolu."
"Si obyčajný chudák!" skríkla som naňho a rozplakala sa. "Prečo vlastne plačem ja, keď ty si prišiel o babu, ktorá ťa milovala z celého srdca a ja som prišla len o obyčajného chudáka, ktorý ma podjebal?!"
"Mrzí ma to."
"Rozbi tanier a jemu povedz, že ťa to mrzí. Nezlepí sa z toho dokopy. Mrzí ma to sa hovorí, keď do niekoho buchneš plecom a nie, keď niekomu zlomiš srdce! Prečo si sa mi nepriznal? Čo keby som ti to odpustila a mohli sme byť spolu aj naďalej?"
"Bál som sa."
"Tak si sa ako chudák so mnou rozišiel." rozhodila som rukami. "Vieš čo, maj pekný život. Pre teba nie dobre sa viazať. Ty potrebuješ len baby na sex." povedala som mu a odišla. Sadla som si do Patrikovho auta. Patrik naštartoval a pokračovali sme v ceste. Pípla mi sms-ka. Kubo. Booha.
Kubko❤: Zas Patrik hojí zlomené srdiečko? To si ťa ideme striedať?
Kristína: Strč sa..