YouTube Life

Nákup

"Čo láska?" spýtal sa ma s miernym úsmevom.
"Čakaj dnes telefonát." usmiala som sa.
"Od koho? Aký?" chytil mi dvere.
"Uvidiš." dala som mu pusu. Nasadli sme do auta a išli smer centrum. Kubo zaparkoval v garážach pod Europou. Začal mu zvoniť mobil. Po pár slovách som pochopila, že je to tréner.
"Ozvem sa vám večerom. Dopočutia." zložil Kubo.
"Ty si volala Paťovi?" spýtal sa ma.
"Áno." odpovedala som mu.
"Ďakujem." dal mi pusu. "No musím si to ešte celé rozmyslieť."
"Kubo ja viem, že nechceš odisť zo Zvolena. Ale nemôžeš sa nechať takto vydierať."
"Poďme, nech sme čim skôr doma." povedal. Vystúpili sme a výťahom sa vyviezli na druhé poschodie, kde je realitka.
"Dobrý deň." pozdravili sme sa.
"Dobrý deň." pozdravila sa nám jediná pani čo tam bola. "Pomôžem vám?"
"Rada by som sa rozprávala s riaditeľom." odpovedala som jej.
"Nie je niečo v poriadku s vašou nehnuteľnosťou?"
"Mohla by som sa rozprávať s riaditeľom?" spýtala som sa.
"Hneď vám ho zavolám." usmiala sa a zmizla za dverami. Kubo ma chytil rukou okolo pása.
"Dobrý deň, pomôžem vám?" prišiel riaditeľ. "Dobrý deň." usmiala som sa. "Ja som Kristína Oldová." podala som mu ruku.
"Dubovský." podal mi ruku.
"Žilka." predstavil sa mu Kubo.
"Dubovský." potriasol si s ním rukou.
"Prišli sme sa informovať o tom byte, na ktorý ste mi dali ponuku." povedala som mu.
"Môžeme ísť rovno doňho a všetko vám poviem." usmial sa.
"To by bolo fajn." aj ja som sa usmiala.
"Zoberiem si kabát a môžeme isť." odišiel do svojej kancelárie. O chvíľu sa vrátil s kľúčmi a papiermi. Eskalátorom sme zišli na prízemie a odtiaľ vyšli von. Prešli sme k novo postavenej bytovke na vrchu námestia. Vošli sme dnu a výťahom sa vyviezli na štvrté - najvyššie poschodie.
"Byt je aj s terasou, ktorá je otočená smerom od námestia." povedal riaditeľ. Vošli sme do chodby, kde hneď naľavo bola skrinka na topánky a kúsok za ňou, za priečkou, bola stavaná skriňa. Prechodom sa vchádzalo do dlhej chodby. Naľavo bola jedna izba, napravo druhá izba. Z druhej izby sa dá vojsť do šatníka, do ktorého sa dá vojsť aj z chodby. Sú v ňom veľké stavané skrine a pár poličiek. Za prvou izbou je veľká kúpelňa s vaňou, sprchovým kútom, dvomi umývadlami a záchodom. Na konci dlhej chodby je kuchyňa s obývačkou. V kuchyni je bielo hnedá kuchynská linka so stavanými spotrebičmi. V strede je veľký ostrovček so šiestimi barovými stoličkami. V časti obývačky je krb, vedľa ktorého je stena obložená kameňom.
"Akú rozlohu má tento byt?" spýtal sa Kubo. "Tento byt má rozlohu sto päť metrov štvorcových, bez terasy. S terasou je to sto tridsať metrov štvorcových. Čiže sa to dá prirovnať k dosť veľkému bungalovu." odpovedal mu riaditeľ.
"Aké sú mesačné náklady?" spýtala som sa.
"So všetkými energiami je to tristo eur."
"Tak čo?" spýtala som sa Kuba.
"Mne sa to páči." usmial sa.
"Bolo by možné, aby bol nájom na Kuba? Ja ešte nemám 18."
"Samozrejme, že to možné je." usmial sa riaditeľ. "Aj hneď môžeme vypísať papiere."
A tak sme hneď vypísali papiere a dostali sme kľúč. Byt máme v prenájme na päť rokov. Z bytu sme išli rovno do toho salónu, kde som podpísala spoluprácu. Cestou k autu sme sa zastavili v Orangei, kde sme si obaja zobrali iPhone 6+. Sadli sme do auta a rozmýšľali kde ideme.
"Tak poďme do Merkury." povedala som.
"To je dobrý nápad." povedal Kubo, naštartoval a išli sme do Merkury Marketu. Vybrali sme si posteľ, poličku pod televízor a knihovničku do izby. Do obývačky sme si vybrali veľký rohový rozkladací gauč, stôl a obývačkovú stenu. A nemohla som zabudnúť na veľké zrkadlo, ktoré pôjde na stenu, medzi izbou a kúpelňou. Všetko nám donesú dnes večer. Budú volať Kubovi na mobil. Z Merkury Marketu sme išli do Jysku. Nakúpili sme si všetky potrebné veci do kuchyne, od úplnych maličkostí až po taniere, poháre, hrnce a podobne. Jednoducho povedané sme si kúpili všetko. Taktiež sme si zobrali uteráky, paplóny, vankúše, obliečky. Z Jysku sme išli do Metra, kde sme nakúpili nejaké základné potraviny do zásoby. Už bolo pol piatej, keď sme konečne platili. Kubovi začal zvoniť mobil. Merkury Market. Pane bože. Všetko sme čo najrýchlejšie dali do auta a išli do bytu, kde nás už čakali chlapi, čo nám majú poskladať nábytok. Kubo ich navigoval, kde čo majú dať a ja som zatiaľ vykladala ostatné veci do skriniek. Začal mi zvoniť mobil. Tobias.
"Ahoj." zodvihla som mu.
"Si doma? Ideme s rodičmi už domov a nemáme kľúčik od domu."
"Nie som." povedala som mu.
"A kde si?"
"Vo Zvolene."
"Presnejšie?"
"V tej novej bytovke pri Europe, na štvrtom poschodí."
"O chvilu sme tam." zložil ma.
"Kubo?!" kričala som a išla do izby, kde skladali posteľ.
"Čo je láska?" spýtal sa ma.
"Ide sem Tobias s rodičmi, keby niečo tento byt je len tvoj."
"Nie. Je náš. A tak im to aj povieme." žmurkol. Niekto začal klopať na dvere. Kubo si o seba utrel zaprášené ruky a išiel otvoriť. "Dobrý deň. Čauko." pozdravil sa rodičom a Tobiasovi.
"Ahojte." oprela som sa o zárubňu.
"To je čo za byt?" spýtala sa mamina.
"Prenajali sme si." odpovedal jej Kubo.
"Prosím?" vypúlila naňho mamina oči.
"Poďte si sadnúť." povedal im a viedol ich do kuchyne. Posadali si na barové stoličky a čakali, kým im všetko vysvetlíme.
"Kike prišla ponuka na tento byt." začal Kubo. "Ja som si chcel kúpiť byt na Západe, ale keď sa naskytla takáto ponuka, tak sme sa boli informovať a rozhodli sme sa, že si ho vezmeme do podnájmu. Kika to bude mať bližšie do školy a ja na štadion."
"A takto sa nás opýtať či s tým súhlasíme? Jakub ty si síce dospelý, ale naša dcéra nie." povedal ocino.
"Kubo sa chcel opýtať." povedala som.
"Chcel, ale neurobil to." povedala mamina.
"Veď na víkendy budeme chodiť do Detvy a určite aj cez týždeň. Kika bude mať osemnásť, spraví si vodičák, kúpi si auto a môže vám chodiť pomáhať a podobne. A ak si hovoríte, že sme sa spolu priskoro rozhodli bývať, tak to preto, že už nechcem v živote inú ženu, než Kiku. Chcem sa usadiť, počkať kým Kika skončí školu a založiť si rodinu. Viem, že sme sa vás mali opýtať a viem aj, že je to chyba, lebo sme mohli predísť tomuto rozhovoru, no v žiadnom prípade nechcem, aby ste sa na Kiku hnevali. Berte to tak, že je v tom nevinne." povedal Kubo.