YouTube Life

December

Zobudila som sa na Patrikove nadávanie. Kopol malíčkom do stola.
"Vraj hokejisti dobre znášajú bolesť." zašomrala som.
"Haha. Ja musím ísť domov. Nemá kto byť so Sárou a majú chrípkové."
"A čo ten tvoj syn?"
"Nie je to môj syn. Chcela zo mňa len dostať peniaze." prevrátil oči. "Zabav sa s Vevou. Potom mi zavolaj." dal mi pusu. "Pa."
"Pa." prevrátila som sa na druhú stranu a zatvorila oči. Počula som buchnúť vchodové dvere. Znovu som zaspala.
"Kristínka, prišiel za tebou Kubko." prišla ma zobudiť mamina.
"Pošli ho sem." zamrmlala som. Pretrela som si oči.
"Ahoj!" vošli do izby Kubo, Adam a Veva.
"Čaute." zamračila som sa.
"Vstávaj ideme do kina." povedal Kubo a chcel mi stiahnuť perinu. Našťastie som ju včas zachytila, lebo inak by mali pohľad na môj holý zadok, keďže sme sa s Patrikom v noci neubránili vášni.
"Podaj mi z komody nohavičky." povedala som Kubovi.
"Niekto tu mal seex." zahvízdal.
"Haha." sarkasticky som sa usmiala. Obliekla sa som sa a vyzliezla spod periny.
"Nákupy sa zrušili. Ideme na 50 odtieňov šedej." usmial sa Kubo.
"Dobre." mykla som plecom a usmiala sa.
Odišli sme z domu o šiestej. Celkom pohode bol ten film až na to, že Kubo ostal nadržaný. Poslala som ho na Babinu. No neposlúchol a šiel so mnou domov. Veva s Adamom išli do Bystrice na internát.

DECEMBER

Ten čas, ale letí. Čas od rozchodu. Od hádok. Od množstva problémov, pri ktorých som ani nevedela kde mi hlava stojí. S Patrikom sme sa v Júly rozišli. Dlho nám to nevydržalo. Zas sa mi zapakoval scénar, ako po rozchode s Kubom. Až na fakty, že teraz som chodila do školy a aj von. S Didou a Vevou. Veva sa nám dostala do trojice miesto Sisy, ktorá sedáva doma s bruchom. Je už v siedmom mesiaci tehotenstva. Robo je takmer stále s ňou a pomáha jej. Dokonca si kúpili byt. Dida chodí so Samom. Konečne našla chlapca, akého k sebe potrebovala. Veva je stále s Adamom. Kubo je sám a Tobias taktiež. Je pár dní pred Vianocami a ja mám nakupené darčeky. Čo sa mi naozaj nestávalo často. Sedíme všetci pred televízorom a vychutnávame si rodinné chvíle s čajom a sušienkami. I keď radšej by som sedela s Patrikom, na nejakej chate v Tatrách. Je to už päť mesiacov od nášho rozchodu no stále naňho nedokážem zabudnúť.
"Kristínka, už naňho nemysli." usmiala sa mamina. "Máš 17, takých chlapcov ako Patrik ešte bude habadej."
"Keby to išlo, tak naňho nemyslím." nadvihla som kútiky úst.
"Mám sa stretnuť s chalanmi na štadione. Ideš so mnou Kika?" usmial sa Tobias. Je mi veľkou oporou, rovnako aj Kubo.
"Idem sa prezliecť." postavila som sa zo sedačky a zmizla v izbe. Blikol mi mobil. Sms-ka. Od Tibora.
Tibor: Ideš s Tobiasom? :)
Kristína: Hej, idem :) prečo?
Tibor: Len, aby som vedel či mám zobrať aj čaj :)
Kristína: Načo ti je čaj? :D
Tibor: Na štadione bude zima :D Ale nie.. Nehovor Tobiasovi, že som ti to povedal, no naozaj ideme k Samovi 'grilovať' :)
Kristína: No fasa :D v tomtom ročnom období :) idem sa obliecť, vidíme sa ;)
Tibor: Tešim sa ;)
Pousmiala som sa a hodila mobil na posteľ. Obliekla som si tričko s dlhým rukávom, tepláky a hrubú vetrovku. Obula som si čierne kapce a do vrecka dala mobil.
"Môžeme?" nazrel do izby Tobias.
"Jasné." usmiala som sa a išli sme. Prišli sme pred Samov dom. Bolo tam Maťove bmw a Kubova octavia.
"Prišli Oldovci." bolo počuť zo záhrady. Zasmiali sme sa. Prišli sme na záhradu. Všetci sedeli okolo ohniska s čajom v rukách.
"Ahojte." usmiala som sa.
"Teba som sto rokov nevidel." usmial sa Maťo a objal ma.
"No taká stará je už." zasmial sa Kubo a tiež ma objal.
"Tu máte ten čaj." vynoril sa z domu Patrik. Áno, Koyš.
"Čaute." usmial sa na nás.
"Čau." podal mu Tobias ruku.
"Tak ja už asi pôjdem." povedala som so slzami v očiach. Prečo naňho nedokážem zabudnúť?
"Ostaň, pôjdem ja." povedal Patrik.
"Prestaňte!" zasiahla Dida. "Jeden na druhého sa v kuse pýtate! A keď sa stretnete, tak sa nemôžete porozprávať ani ako kamaráti?! No taaak. Ani z jednej strany neopadli tie city. Tak čo do prdele riešite? Porozprávajte sa a dajte sa znova dokopy! Vy k sebe patríte ako hokejka k puku." prebehovala pohľadom zo mňa naňho a opačne.
"My sa nemáme o čom rozprávať." povedala som. Prudko som prešla popri Patrikovi do domu a zatvorila sa v kúpelni. Oprela som sa o stenu a zošuchla sa až na zem. Už to išlo. Moju tvár zmáčali slzy.