YouTube Life

Tabletky

Zobudila som sa na ukrutnú bolesť hlavy o pol dvanástej. Vyšla som z izby, v obývačke na gauči ležal Jakub a spal. Potichu som popri ňom prešla do kuchyne, kde boli rodičia.

"Ale naša dcéra vyšla zo svojej izby." pousmial sa ocino.

"Pšššt." dala som si prst na pery a chytila sa za hlavu.

"Po takej dobe ťa niekto vytiahne von a hneď to preženieš s alkoholom." krútil ocino hlavou.

"Ale aspoň," prehtla som tabletku. "som si uvedomila akú blbosť som robila, že som sa do seba uzavrela. Kuba som naozaj ľúbila a veľmi, no musím sa pohnúť ďalej."

"Nemáte tabletku od bolesti?" prišiel do kuchyne Kubo. Do riti. Dúfam, že nič nepočul. Podala som mu krabičku s nurofenom.

"Vy ste taký zlatý." usmiala sa mamina.

"Niekto ma tu nepočúval, čo som hovorila." povedala som, zobrala si fľašu minerálky a odišla do izby. Akurát mi pípla sms-ka. Patrik.

Patrik: I need your hug :))

Kristína: Come get me ;)))

Patrik: I can? :O :)

Kristína: Of course :))

Patrik: Yeah ^^ I like you, so much :)

Kristína: I like you too, so much :))

Odložila som mobil a prezliekla sa. Dala som si šedé tepláky a biele tričko s čiernou sovou. Odlíčila som sa, no nelíčila som sa znova. Vlasy som si dala do drdola a čakala kedy zavolá Patrik, že je pred domom. Ako som ležala v posteli, napadlo ma, že sa odfotím a dám na instagram. Predsa len moji fanúšikovia vedeli ako na tom som a mala by som sa im poďakovať. Postavila som sa k oknu a urobila usmiatu selfie. Vôbec mi nevadilo, že som nenamaľovaná. Pridala som ju na instagram a napísala popis.
Ďakujem všetkým,ktorý pri mne ostali aj v období toho zlého. ❤ Sľubujem,že odteraz to bude len a len lepšie. Čakajte v blízkej dobe video. ^^ Love you. ❤❤

Len čo som tú fotku pridala, začal mi zvoniť mobil. Samozrejme na obrazovke bolo Patrik. Vypla som ho, mobil strčila do vrecka na teplákoch, obula som si čierne tenisky a len tak na ľahko vybehla von. Sedel v aute a tak som si sadla aj ja.

"Ahoj." usmieval sa.

"Ahoj." aj ja som sa usmiala.

"Ideme na výlet?" spýtal sa ma.

"Kde?"

"To nechaj na mňa." žmurkol.

"Mala by som sa prezliecť." ukázala som na tepláky.

"Nie, nie toto máš tak akurát." povedal s úsmevom. Začínam sa báť. Išli sme do Zvolena a z tade smerom na Krupinu. V Krupine sme prešli cez centrum a auto sa odviezli až k Vartovke. Len tak sme sedeli v aute a rozprávali sa. Asi po hodine sme vyšli hore a kochali sa výhľadom. Fotili sme sa a veľa smiali.