YouTube Life

Správa

"Čaute!" kričal Patrik z chodby.
"Ahojte." pozdravila sa im teta, keď prišli do obývačky.
"Mami, Patrik mi pokazil jedného koníka." sadla si Sára vedľa tety.
"Ahoj." usmiala som sa na Patrika, postavila sa a dala mu pusu.
"Aká bola cesta?" spýtal sa ma.
"Pohode. Viac som driemala ako sledovala cestu." zasmiala som sa. Pípla mi sms-ka. Pozrela som na display mobilu, kde svietilo meno - Tobias.

Tobias: Mamina odpadla. Odviezla ju sanitka do nemocnice v BB. Ostaň u Patrika aspoň do stredy. Potom ti dám vedieť čo a ako. Do školy zavolám v pondelok. ;))
Kristína: Prečo nemôžem prísť domov normálne v nedeľu?
Tobias: Bude lepšie, keď ostaneš tam. Mamina v tom mala pravdu, že Patrik ti bude oporou. Tu by sme na teba my čas nemali.
Kristína: Mám tam Kuba!
Tobias: Kika prestaň! Ostaň tam a ja potom pre teba prídem, keď to bude lepšie.
Kristína: Zabíjaš ma týmto..
Tobias: Bude dobre. Ona to prekoná.

"Čo je zlato?" spýtal sa ma Patrik.
"Ale nič, nič." pokrútila som hlavou.
"Poď Sára. Ideme na večeru a pôjdeme domov." usmiala sa teta. "Rada som ťa spoznala Kika."
"Aj ja vás." pokúsila som sa o úsmev. Či mi to vyšlo, neviem. "Ahoj Sára."
"Ahojte." obidve sa usmiali a odišli.
"Objednáme si pizzu?" objal ma zozadu Patrik.
"Nemám chuť."
"No čo sa stalo?"
"Mamina má rakovinu." sklonila som hlavu.
"Miláčik." silno ma objal. "Ona to prekoná. Je silná."
"Odpadla a odviezli ju do nemocnice. Písal mi Tobias. Aby som tu ostala dlhšie. Že tu budem mať teba a doma by na mňa nikto čas nemal."
"Ostaneš tu dokedy to bude potrebné." sadol si a mňa si položil na kolená.
"Idem sa osprchovať. Nestihla som, keď prišla tvoja mamina."
"Uteráky sú v skrinke pod umývadlom." usmial sa. "Pusu nedostanem?" nahodil psie oči.
"Zaslúžiš si?"
"Áno." kýval hlavou. Zasmiala som sa a dala mu pusu. Vošla som rovno do kúpelne. Trochu ho potrápim a pôjdem len omotaná v uteráku. Osprchovala som sa a vyšla len v uteráku do obývačky.
"Čo keby sme zajtra išli do kina?" sadla som si vedľa neho na gauč.
"Myslel som, že pôjdeme za Kubom a Didou na chatu." ďalej sledoval hokej.
"Kde sú na chate?" spýtala som sa.
"V Dubnici." odpovedal nezaujato. "Do boha! Ako môže tak hrať?!" rozhodil rukami k televízoru.
"Aj by sme tam prespali?" vyzvedala som.
"Miláčik porozprávame sa, keď bude prestávka, dobre?" usmial sa na mňa.
"Dobre." odvrkla som a postavila sa, so zámerom isť do spálne.
"Čo je?" spýtal sa ma.
"Tam sleduj hokej." hodila som rukou a zmizla za stenou. Obliekla som si krátke nohavice a tielko. S mobilom v ruke som si ľahla na posteľ. Zapla som si internet a otvorila messenger. Nabehla mi správa od Kuba.

Jakub: Kikuš, počul som čo je tvojej mamine. Mrzí ma to, som tu vždy pre teba, keď budeš niečo potrebovať.:))
Kristína: Ďakujem :3 :)
Jakub: Vieš, že za také veci sa neďakuje :) ..Prídete sem zajtra s Paťom? ^_^
Kristína: Neviem. Vraj sa porozprávame, keď bude prestávka. -_-
Jakub: :D Hokejista. Nato si musíš zvyknúť :) nie každý je taký ako ja, že som vypol telku a venoval sa ti :))
Kristína: Prišla som za ním, len v uteráku a ani to ním nehlo.
Jakub: Tak to je už fakt divné. O.o
Kristína: Idem si radšej ľahnuť. Skús jemu zavolať, že čo a ako zajtra. ;) Pa.
Jakub: Okii. :) Pa.

Odložila som mobil a len tak hľadela do blba.
"Ty tam chceš aj prespať na chate?" prišiel za mnou Patrik.
"Mne je to jedno." odpovedala som.
"Tak, ale potrebujem vedieť tvoj názor." chytil ma za ruku.
"Chcem byť s tebou. Stači taká odpoveď?"
"Sľubil som Kubovi, že tam pôjdeme aspoň na chvíľu. Môžeme tam isť cez deň, potom sa vrátiť a isť do kina."
"Mne je jedno." mykla som plecom.
"Ideš sa zas hodiť do toho uteráku?" dal mi pusu na krk.
"Nie. Mal si príležitosť, premrhal si ju. Smola."
"Debilný hokej."
"To hovorí hokejista."
"Heej Oldová. Neurážaj ma!" začal ma štekliť.
"Patrik prosím ťa prestaň." odtiahla som sa.
"Idem do sprchy. Prídeš mi umyť chrbát?" usmial sa.
"Nie. Idem pozerať hokej." aj ja som sa usmiala a odišla do obývačky.
"Si hnusná, vieš o tom?!" kričal za mnou.
"Aj ja ťa ľúbim!" zakričala som mu späť.