YouTube Life

Hodinky

"No tak poďme." usmial sa Patrik. Opätovala som mu úsmev a spoločne sme vyšli z Europy. Zamierili sme si to rovno do zlatníctva. Vošli sme dnu a pri vytrínke s náramkami som spoznala Jakuba. Do riti.

"Ahoj." usmial sa, keď ma zbadal. Nebol to však ten úsmev vďaka ktorému som sa doňho zaľúbila. Tento úsmev bol hnusný. Uštipačný a bolo vidno, že je hraný.

"Čau." mykla som hlavou.

"Máš nového obrábača?" kývol hlavou smerom k Patrikovi.

"Aj keby. Tak čo?"

"To čo som ti povedal v čakárni stále platí." žmurkol a vyšiel von.

"Obrábača?" spýtal sa ma nahnevane Patrik.

"Prosím nerieš to. Je to debil."

"Čo ti povedal v čakárni?"

"Že ma ľúbi." prevrátila som očami.

"Nie si baba na vzťahy?" zasmial sa. No nebol to úprimný smiech. Bolo to skôr ironicke a sarkastické a neviem aké ešte dokopy.

"Nie s ním." odpovedala som mu.

"Prečo?"

"Si nejaký zvedavý." zasmiala som sa.

"Odpovedz a dám ti pokoj."

"Jemu ide len o sex."

"Kika ty sa tomu čuduješ, keď máš postavu, takú akú máš?" usmial sa.

"Hej čudujem. Kedysi bol iný a vedel pochopiť, keď niekoho niečo trápilo. No odkedy ho presunuli do Zvolena a hral za Slovensko do 18 rokov sa zmenil. Z toho dobrého chlapca, ktorý bol sa stal kurevník, namyslenec a arogant." otočila som sa k hodinkám. Zaujali ma jedny strieborné s fialovými kamienkami. Tie si viem úplne dokonale predstaviť na Sise. Jej obľúbená farba je fialová.

"Čo povieš na tieto?" spýtala som sa Patrika a ukázala prstom.

"Také pohode. Moderné. Hodili by sa k čomukoľvek." odpovedal mi. Len som pokrútila hlavou a usmiala sa. O dve poličky nižšie boli podobné s čiernymi kamienkami. Patrik si všimol, že sa na ne pozerám a súhlasne prikývol hlavou. Predavačku som poprosila, aby mi oboje zabalila. Jedny stáli 30€ a druhé 32€. Pod sklom som si všimla malé naušnice. Sisa mala rovnaké od starkej, no niekto jej ich ukradol. Zobrala som tri páry. Každá budeme mať svoje. Keď mi prišla sms-ka z banky, že som minula 670€ za pár hodín prestala som nakupovať, lebo sa mi automaticky zablokovala. Čiže môžem pokračovať až zajtra. Vrátili sme sa do Europy, kde už bola aj Dida.

"Kde ste boli?" spýtal sa Maťo.

"Kika robila vianočné nákupy." odpovedal mu.

"Čo si mi kúpila?" spýtali sa Dida so Sisou naraz.

"Bude sa vám to páčiť." usmial sa nich Patrik. Sedeli sme tam ešte dve hodiny. Pri Patrikovi som sa cítila úplne inak ako pri iných chalanoch. Bolo mi s ním dobre a čas ubiehal hrozne rýchlo. Ani sme sa nenazdali a bola pol hodina do posledného autobusu, ktorý ide do Detvy. Nechcelo sa nám odísť no museli sme. Patrik nás išiel odprevadiť až pred Europu. Maťo s Robom išli do garáže, čo trochu sklamalo baby.

"V stredu to platí?" spýtal sa ma Patrik.

"Áno." usmiala som sa.

"Super, už viem kde pôjdeme." usmial sa.

"Nevymýšľaj sprostosti."

"Neboj sa." žmurkol.

"Ďakujem za pizzu a za pomoc pri výbere rifli a hodiniek." povedala som mu.

"Rado sa stalo."

"Tak sa vidíme v stredu." usmiala som sa. Pri ňom nejde sa neusmievať.

"V stredu. Ahoj." objal ma.

"Ahoj." urobila som pár krokov, zamávala mu a ponáhľala sa, aby som stihla baby. Autobus sme stihli len tak tak. Domov som prišla ako posledná. Ocino s maminou sa rozprávali v kuchyni a brat bol zatvorený v izbe. Začali ma vypočúvať kde a s kým som tak dlho bola. Všetko som im vysvetlila a odišla do izby. Naučila som sa a zodpovedala pár otázok na ask.fm. Išla som do sprchy a ľahla si do postele.