YouTube Life

Nedeľa

Akoby to inak bolo, keby sme sa zas nezobudili na zvonenie mobilu? Tentokrát to ale bol mobil môjho otca.

"Treba nejak zablokovať všetky mobily, aby zvonili až o desiatej." povedal rozospato Patrik.

"Alebo ich vyhádzať von oknami." zasmiala som sa.

"Večer ma pôjdeš povzbudiť, že?" vtisol mi pusu do vlasov.

"Jasné, veď možno pôjde aj ocino."

"Predstavím ťa chalanom." usmial sa.

"Zabudni! Žiadne zoznamovačky." rozosmiala som sa pri jeho výraze tváre.

"Ale veď oni sú fajn."

"Ale sme spolu krátko na zoznamovanie medzi chlapci z tvojho tímu." dala som mu pusu.

"Nie sme spolu krátko aj na to, aby som u teba spal?"

"Tak choď kľudne do auta." mykla som plecom.

"Ty si hnusná." pichol ma do rebra.

"Au!" skríkla som a začala ho biť. Bili sme sa až kým s krikom neprišiel ocino. Tiborov otec objednal pre nás lístky, aby sme všetci spolu išli na hokej. Bomba. Vyliezli sme z postele a išli sa naraňajkovať. Celý deň sme sa hádali, komu budem fandiť. Patrik si stál za názorom, že kde mi hrá priateľ, tomu tímu by som mala fandiť. Skončili sme kompromisom, že budem fandiť tomu tímu, ktorý bude vyhrávať. O tretej poobede, keď Patrik odchádzal do Zvolena prišla mamina. Vyzerá celkom sviežo a tak mi možno odpustí domáce väzenie. Dúfam v to.

"O pol piatej prídeme na štadion." povedal ocino Patrikovi.

"Potom mi prezvoň Kika, alebo príď do šatní." usmial sa Patrik.

"Dobre." prevrátila som oči.

"Tak zatiaľ dovi." pozdravil sa rodičom.

"Dávaj si pozor." objala som ho.

"Budem." usmial sa a dal mi pusu.

"Ľúbim ťa."

"Ja ťa neľúbim. Ja ťa milujem." usmial sa.

"Heeej, to sa nehrá." buchla som ho do pleca.

"Ale no. Budem ťa čakať. Ahoj." dal mi ešte jednu pusu a odišiel. Prišli štyri hodiny a my sme odchádzali z domu aj s Tiborom. a jeho otcom. Kúsok pred Zvolenom som napísala Patrikovi sms-ku.

Kristína: Už sme pred Zvolenom. Kde sa stretneme? :-) Ľúbim ❤

Patrik❤: Príď po mňa do šatne, chalani sú na teba zvedaví. ^^ Ja teba viac !!! ❤

Nedalo sa mi neusmiať. Vystúpili sme pred štadionom, konečne. Celou cestou som počúvala keci rodičov, že by som mala dať Tiborovi.

"Idem za Patrikom." oznámila som im a dala od nich. Prišla som do chodby a rozmýšľala v ktorej šatni bude. Pre istotu som mu prezvonila, aby vyšiel aspoň na chodbu.

"Láska." objal ma zozadu.

"Pekne voniaš." zasmiala som sa.

"Ja vždy ak si si nevšimla." žmurkol. "Chalani ti odkazujú, že ak nepôjdeš ty do šatne vyndu oni von. A že ak nebudeš fandiť nám, tak to nebude dobré. Vraj keď sme už proti sebe vo finále, máš povzbudzovať svojho milého." sladko sa usmial.

"Ale ja som verná Zvolenu." mykla som plecom.

"Poď, predstavím ťa." chytil ma za ruku a ťahal do šatne. Zoznámil ma so všetkými a chvíľu sme sa rozprávali, potom ale prišiel ich tréner a ja som musela odísť. Dala som Patrikovi pusu a všetkým zaželala veľa šťastia. Vyšla som von a išla za rodičmi.. Ako som otvorila dvere, ktorými sa išlo na tribúnu do niekoho som narazila. Pozrela som hore a...