YouTube Life

Vážny rozhovor

Keď sme prišli pred tesco, Maťo tam už bol.

"Serus bro." podali si ruky.

"Ahoj." objala som ho.

"Čo to od Kiky potrebuješ?" spýtal sa ho Patrik.

"No ušiel som od nich z Tatier, lebo mám pocit, že Sisa paktuje s Robom." povedal a zamračil sa.

"S našim Robom? Lantikom?" spýtal sa Patrik.

"Hej."

"Maťo a spýtal si sa jej na to? Čo ak si to len namýšľaš?" spýtala som sa ho.

"Našiel som v jej mobile sms-ky s ním. Dosť pikantné."

"Mám sa s ňou porozprávať?" spýtala som sa.

"Mohla by si." sklonil hlavu. Vytiahla som z vrecka mobil a

vytočila jej číslo. Po chvíli mi zodvihla. Najskôr som začala celkom nenápadne a potom prišla k veci, keď sa viac menej ona sama prekecla. Snažila som sa jej dohovoriť, no ona vraj s Maťom nie je šťastná. Keď som s ňou dovolala a povedala všetko Maťovi, ostal veľmi sklamaný. Ani sa mu nečudujem.

"Potrebujem sa opiť." povedal Maťo a pozrel na Patrika.

"Ja som celý víkend s Kikou. Na mňa nemysli." zodvihol ruky v obrannom geste.

"To mám zavolať toho chuja, čo mi preťahuje frajerku?"

"Vydrž do zajtra večera a budem tvoj." povedal mu Patrik.

"Fajn. Dík Kika. Idem sa tam vrátiť, tváriť sa, akoby sa nič nestalo." povedal a sadol do auta. Kývol nám a už ho nebolo. "Ten Robo je taký chuj." krútil Patrik hlavou.

"Nemali by sme sa do toho miešať." povedala som.

"To máš pravdu." usmial sa. Sadli sme do auta a len tak sa vozili po meste. Domov sme sa vrátili až večer. Zas dosť slušne unavený, že sme sa len osprchovali a padli do postele. Kým bol Patrik v sprche prišla mi sms-ka z neznámeho čísla: Neskočíme zajtra večer von? :)

Mám pocit, že je to Tibor. Dúfam, že je to len pocit. Mohol by to byť omyl. Rozhodla som sa odpísať, aby som zistila kto to je.

Kristína: Kto si?

"S kým si píšeš?" prišiel do izby Patrik. Okolo pása mal omotaný uterák.

"Niekto mi napísal, že či zajtra neskočíme von. Neviem kto to je." usmiala som sa.

"Ja ti dám ísť s niekým von." zamračil sa. Zohol sa ku mne a dal mi pusu.

"Spadne ti.." ani som nestihla dopovedať a spadol mu uterák. Začala som sa smiať, no on mi v tom bozkávaním chcel zabrániť. Postavila som sa z postele a on mi vyzliekol tričko. Hodil ho niekde smerom k dverám, keď v tom sa dvere otvorili a stál v nich ocino.

"Hej, hej vy dvaja." prekrížil si ruky na prsiach. Postavila som sa pred Patrika. Nemusí predsa vidieť jeho kamoša.

"Oci, počkaj aspoň kým sa oblečieme." povedala som mu.

"Toto si ešte vydiskutujeme." zamračil sa a odišiel.

"A padol som uňho na nulu." povedal Patrik. Z tašky si vytiahol boxerky a obliekol si ich.

"Možno to až tak hrozné nebude. K ničomu predsa nedošlo." zodvihla som zo zeme tričko a obliekla si ho.

"Ale minule áno."

"Ale o tom on nevie." žmurkla som.

"Chválabohu." ľahol si na posteľ. Začal mi zvoniť mobil. Pozrela som na display. Bolo tam to číslo, z ktorého mi prišla aj sms-ka.

"Zodvihni to." podala som mobil Patrikovi.

"Prosím?" zodvihol. "Kika tu nie je." snažil sa zadržať smiech. "Tu jej priateľ." vypľazil mi jazyk. Sadla som si naňho. Chytil ma za ruku a počúval človeka na druhej strane. "Odkážem. Čáu." zložil. Položil mobil na posteľ. "Bol to nejaký Tibor. Že jeho oco odkazuje tvojmu, aby ste prišli na kávu." povedal mi.

"Ocii?!" zakričala som.

"Už ste oblečený?" otvoril dvere.

"Sme." prevrátila som oči. "Volal Tibor, že máš ísť na kávu. Prisťahovali sa späť z Blavy."

"Tak mu zavolaj, nech oni prídu sem." povedal a zas odišiel. Zobrala som mobil uložila si číslo a naťukala sms-ku.

Kristína: Tato odkazuje, aby ste prišli vy sem..;))