YouTube Life

Doktor

Ostala som u Kuba na izbe, ešte asi hodinu. Rodičia tí odišli skôr, lebo mali ešte nejaké vybavovačky. Prebrali sme všetko čo nás ako rodičov čaká a nakázal mi isť hneď zajtra k doktorovi. Unavená som prišla do bytu, otvorila som dvere a ovalila ma vôňa pečeného kuraťa.
"Tu to skvele vonia!" zakričala som od dverí. Zatvorila som a išla ďalej. Patrik stál vysmiaty pri šporáku.
"Čo ty tu?"
"Bola som za Kubom." odpovedala som mu.
"A?"
"Dala som mu ešte šancu, kvôli nášmu dieťaťu."
"Čo?" zakašľal.
"Som tehotná." dala som si hlavu do dlaní.
"Kedy si na to prišla?"
"Dnes."
"Tak to gratulujem, maminka." usmial sa.
"Čo ja budem robiť s dieťaťom Patrik?"
"To čo každá žena. Kika kľud. Určite z teba bude skvelá mamina."
"Kiežby si mal pravdu." nabrala som si pohár vody, vypila ho a išla do izby. Vyzliekla som sa a obmotala sa do uteráku. Prešla som do kúpelne, zamkla a vliezla do sprchy. Ako som sa umývala všimla som si, že krvácam. Zastavila som vodu a vyšla zo sprchy von. Krv mi stekala po vnútornej strane stehien. Utrela som sa, dala si vložku a vyšla von so slzami v očiach. 
"Patrik, prosím ťa obleč sa, musíš ma odviesť do nemocnice, krvácam." zakričala som mu a šla sa obliecť. Obliekla som si prvé, čo mi prišlo pod ruku a zobrala si peňaženku s mobilom. Patrik už stál oblečený na chodbe a čakal ma. Vyšli sme spoločne z bytu a mierili do nemocnice. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo, že ani neviem a už som sedela u doktora na koze. 
"Kedy ste prišli na to, že ste tehotná?" spýtal sa ma doktor. 
"Dnes ráno." odpovedala som mu. Stále som mala slzy v očiach. Bojím sa, že mi povie to najhoršie čo môže povedať budúcej mamičke. Že som potratila. 
"Mrzí ma to, ale potratili ste." povedal mi doktor. Zavrela som a oči a v duchu si opakovala, že musím byť silná. Viem, že som sa pýtala Patrika, že čo ja budem s dieťaťom robiť, ale takto som dopadnúť naozaj nechcela. A teda, neprajem to ani najhoršej nepriateľke. Doktor ma vyčitil a pustil domov s tým, že mám oddychovať. O týždeň mám prísť na kontrolu. Vyšla som von s papiermi. Patrik na mňa uprel pohľad. V tom momente som sa rozplakala. Silno ma objal a šepkal mi ukľudňujúce slová. Vyviedol ma na chodbu. Dala som si na seba bundu. Palcom si zotrel slzy, ktoré mi stekali po lícach. 
"Poďme pozrieť Kuba." povedala som mu. 
"Poď." usmial sa. Vyšli sme do dve poschodia vyššie, kde ležal Kubo. Keď ma zbadal vo dverách izby sadol si na posteľ. Patrik ma potlačil rukou k nemu. Sadla som si vedľa neho a hlavu si zaborila do jeho pleca.
"Čo sa stalo?" spýtal sa ma Kubo. 
"Počkám na chodbe." povedal Patrik a vyšiel von. 
"Potratila som." zahuhňala som do jeho pleca. 
"Čože?" prstom mi zodvihol tvár, aby sa mi pozeral do očí. 
"Prišla som domov, išla som sa osprchovať a všimla som si, že krvácam. Tak som povedala Patrikovi a ten ma sem rýchlo odviezol. A tu mi už len povedali, že som potratila." povedala som mu. 
"Hlavne sa tým netráp Láska. Budeme mať ešte krásnu rodinu, to ti sľubujem." dal mi pusu do vlasov. 
"Strašne to bolí." plakala som. 
"Ja viem, choď si domov oddychnuť." pohladkal ma po ruke. Dala som mu pusu a vyšla von za Patrikom.