YouTube Life

Bráško

Zatvorila som sa v izbe a dala do uši slúchadka. Ľahla som si na posteľ, pozerala len tak do blba.
"Kikaa." drgal ma Tobias.
"Čo je?" vytrhla som si z ucha slúchadko.
"Poď s nami hrať karty." povedal mi.
"S kým?"
"So mnou a s Kubom." prevrátil oči. "Budeme u mňa,tak príď." zvrtol sa a vyšiel. Pípla mi sms-ka. Kubo.
Kubo: Čakám ťa :P
Kristína: Tak čakaj :P
Kubo: Nebuď zlá :D
Kristína: Aj ja ťa ľúbim :-* :D
Kubo: Aj ja teba :) :-*
Prezliekla som sa do tielka a išla za nimi do Tobiasovej izby. Pozerali na internete nejaké motorky.
"Rozmýšľate ako spáchať samovraždu?" spýtala som sa ich.
"Hej." odpovedal mi Kubo.
"Ale to sa dá aj lacnejšie." zasmiala som sa.
"Ako?" spýtal sa Tobias.
"Podrež si žily." mykla som plecom. Sadla som si na jeho posteľ. "Kde išli rodičia?" spýtala som sa.
"Po Števa so Soňou a deťmi." odpovedal mi Tobias. Vypol prehliadač a z poličky zobral karty.
"Mne sa nechce hrať." povedala som mu.
"Čo chceš robiť?" spýtal sa ma.
"Spať." mykla som plecom.
"Rozmýšľal som, že si kúpim vlastný byt." povedal Kubo.
"Kde?" spýtal sa Tobias.
"Vo Zvolene, alebo by som si dal postaviť dom."
"Tebe hrablo." povedal Tobias.
"Mám dvadsať, nemôžeme v kuse bývať u rodičov." mykol plecom.
"A myslíš si, že máš toľko zarobené, aby si mohol dať postaviť dom bez toho, aby si si bral pôžičku?" kládol mu Tobias naďalej otázky. Prečo mi to nepovedal? Prečo to začal rozoberať až teraz? Bez slova som sa postavila a odišla do kuchyne. Z chladničky som si vybrala džús a naliala si z neho do pohára. Oprela som sa o linku. Neubránila som sa tej myšlienke prečo mi to nepovedal. Okej, beriem. Ani ja som mu nepovedala, že chcem prestúpiť na inú školu. Ale to pre neho aj tak nepodstatné. Byt alebo dom, je niečo úplne iné ako poondianá škola.
"Čo tu robíš?" objal ma zozadu Kubo.
"Nič." pokrútila som hlavou.
"Čo hovoríš na ten byt, alebo dom? Boli by sme tam spolu." otočil si ma tvárou k sebe.
"Neboli." povedala som mu.
"Ako prečo?" kúsok sa odomňa odtiahol.
"Lebo ja mám sedemnásť a musím bývať s rodičmi." ironicky som sa usmiala.
"Tak víkendy." mykol plecom.
"Prečo si mi to nepovedal skôr? Prečo len teraz pred Tobiasom?" spýtala som sa.
"A ako by si reagovala, keby som ti to povedal napríklad, keď sme pozerali telku? Reagovala by si rovnako. A napadlo ma to, až keď som si uvedomil ako dlho som nebol s rodičmi, že by mi to ani nechýbalo, keby som odišiel. Jediné čo by mi chýbalo z Detvy by si bola ty a chalani. Na tom rodičovskom dome by mi nechýbalo nič, absolútne nič. Väčšinu detstva som tam bol s opatrovateľkou a teraz, keď som dospelý som tam sám. Občas, keď prídeš a keď príde Adam s Vevou, alebo Samo s Didou. Nebaví ma to, v tom dome. Chcem niečo vlastné, čomu sa budem môcť venovať, kde budem po čase s tebou a s nikým iným." zadíval sa mi do očí.
"Láska čo ak ti to nevydá finančne, alebo čo?"
"V hlave som si to preratúval a malo by mi to víjsť v pohode." usmial sa. "Zajtra to poviem po večery rodičom a poviem im aj, že sme zas spolu."
"Naozaj? Láska, keď to budú vedieť tvoji rodičia, dozvie sa to už celé mesto."
"Nech." mykol plecom. "Nech každý vie, že si moja." dal mi pusu.
"Nejak dlho čúraš." prišiel Tobias. Kubo odo mňa odskočil.
"Zakecali sme sa." povedal Kubo. Sadli sme si k stolu a hrali karty. Úplne sa mi nedaril. Zato Tobias vyhral všetko, čo sa dalo.
"Ahojte." usmiala som sa na nich, keď prišli do kuchyne. Kubo sa opieral o kuchynskú linku, Tobias stál hneď vedľa neho.
"Ahojte." usmiala sa teta. "Kristínka to je tvoj priateľ?" premeriavala si Kuba pohľadom.
"Nie." odpovedala som jej.
"Ja som sa tešila, že bude svadba." usmievala sa.
"Barča je staršia, mala by sa vydať skôr." mykla som plecom, mysliac moju sesternicu. Akurát vošla do kuchyne. Keď sme boli malé mali sme úplne super vzťah, nikto ani nevedel kde sme. V kuse sme sa hrali. A teraz? To je niečo ako medzi Ruskom a Ukrajinou. Bavíme sa ozaj, len keď musíme.
"Ahojte." usmiala sa na nás.
"Ahoj." pozdravila som sa pomedzi zubom. Kubo sa jej odzdravil takmer nečujne a Tobias tak isto. On mal tiež kedysi dobrý vzťah s Dominikom - bratrancom. No aj medzi nimi sa to pokazilo. On prišiel do kuchyne a ani sa nepozdravil.
"Barborka budeš spať v izbe pri Kristínke a ty Dominik pri Tobiasovi, dobre?" usmiala sa mamina.
"Kubo môžem ísť spať k tebe?" spýtali sme s Tobiasom naraz.
"Toto čo má zas znamenať?" spýtala sa mamina.
"Ja s tým tiež nesúhlasím." povedal Barbora.
"Čo sa to s vami stalo?" spýtala sa teta Soňa.
"Ak ste si nevšimli už dávno nemáme taký vzťah, aký sme mali, keď sme boli malé. To isté medzi Dominom a Tobiasom." povedala som.
"Tak Tobias s Kikou budú v Kikinej izbe a Barborka s Dominikom v Tobiasovej." povedal ocino.
"Kubo môžem ísť k tebe?" spýtala som sa.
"Môžeš." mykol plecom.
"Načo by si k nemu išla?" spýtala sa mamina.
"Aby sa Tobias dobre vyspal." mykla som plecom.
"Čo spolu máte?" spýtal sa ocino. S Kubom sme sa na seba pozreli a povzdychli si.
"Chodíme spolu." povedal Kubo. Samozrejme všetky oči na nás. "Včera večer sme sa rozprávali a dnes som ju poprosil o druhú šancu."
"Vitaj späť v rodine." usmial sa ocino.
"Ďakujem." chytil ma rukou okolo pásu.
"Ale nech je to tu medzi nami. Nepotrebujem, aby ma zas fanúšikovia zavaľovali otázkami." povedala som.
"Neboj sa." usmiala sa mamina.
"Idem si po veci." povedala som Kubovi a odišla do izby. Zobrala som si čisté spodné prádlo, mobil. Mobil som strčila do vrecka na teplákoch a zvyšok hodila do malej cestovnej tašky spolu s jeho vianočným darčekom. Kúpila som mu všetky možné knihy od Demitrovi, ktoré dlho chcel a podarilo sa mi zohnať dres s jeho podpisom. Obliekla som si vetrovku a išla za nimi do kuchyne.