YouTube Life

Tlak

Dotiekla mi infúzia a Patrik zavolal sestričku.
"Ak budete mať poobede tlak v poriadku, pustíme vás domov." usmiala sa sestrička a odišla. 
"Prepáč, že som nám pokazila výlet." povedala som Kubovi.
"Nič si nepokazila." sadol si ku mne na posteľ, držal ma za ruku a pozeral mi do očí.
"Pokazila, lebo keby som bola normálna, tak sa normálne bavím s Patrikom a nezvyšoval by sa mi tlak zo psychického nátlaku."
"Teoreticky za to môžem ja, za to, akým spôsobom som sa s tebou rozišiel." ozval sa Patrik. Do izby sa vrátila sestrička.
"Odmeriam vám tlak." usmiala sa. Pomaly som si sadla na posteli. Natrčila som jej pravú ruku a ona mi zmerala tlak.
"110 na 60." povedala. "Je veľmi nízky. Choďte jej do automatu kúpiť kávu, to by mohlo stačiť." pozrela na Kuba. Zložila mi tlakomer a odišla. Spolu s ňou vyšiel von aj Kubo.
"Si šťastná?" spýtal sa ma Patrik. Myslela som si, že si zo mňa uťahuje no na podiv to myslel úprimne.
"Som." usmiala som sa.
"Kubo sa k tebe hodí lepšie než ja." aj on sa usmial.
"Zmenil sa. Nie je to ten chlapec, čo potreboval ísť každý piatok do Ministry a podobne. Miesto toho sme piatky trávili niekde v prírode, ešte keď sme spolu nechodili."
"To som rád. Prajem ti to."
"Ďakujem." usmiala som sa, no po chvíli ako som sa mu zapozerala do očí, som sklonila hlavu.
"Poobede ťa pustia." prišiel s úsmevom Kubo. Sadol si vedľa mňa a podal mi kávu. Miesto ďakujem, som sa naňho usmiala. Odpila som si a položila to na skrinku, vedľa postele.
"Ako si ju podplatil, že ma poobede pustia?" spýtala som sa Kuba.
"Sľúbil som jej večeru vo dvojici." usmial sa.
"Debil." buchla som ho päsťou do pleca. "Tá káva je hnusná."
"Ja za to nemôžem." mykol plecom.
"Choď si tam za tou Hedvigou." hodila som rukou smerom k dverám.
"Dobre." mykol plecom a vstal z postele.
"Hádam nejdeš naozaj."
"Prečo nie?"
"Dobre choď. Patrik, neskočíme večer do kina?"
"Nie, neskočíte, ideme domov." povedal Kubo.
"Slečna Oldová?" prišiel dnu doktor.
"Prosím?"
"Musím vám ešte raz premerať tlak."
"V poriadku." vystrela som ruku. Nasadil mi tlakomer a meral tlak.
"Už je to lepšie, no stále to nie je úplne super." povedal mi. "Potrebujem vás poslať domov, lebo jedna pani chce nadštandardnú izbu a len táto izba je taká, že vás môžem prepustiť. Na ostatných izbách sú pacienti, ktorích len tak prepustiť nemôžem."
"Keby jej bolo špatne doveziem ju do prvej nemocnice, ktorá mi príde na um." povedal mu Kubo.
"Dobre. Môžete si pobaliť veci, prezliecť sa a ja vám zatiaľ vypíšem papiere." odišiel.
"Tu máš rifle a sveter." vytiahol Kubo spod postele malú cestovnú tašku.
"Choďte von." povedala som im. Obaja vyšli von a ja som sa prezliekla. Tepláky a tričko čo som mala na sebe, som strčila do tašky. Uložila som perinu, zobrala veci zo skrinky, z vešiaka zobrala kabát, obula sa a vyšla z izby von.
"Daj tašku, Kubo išiel za doktorom." usmial sa Patrik a načiahol ruku po tašku. Strčila som si mobil do vrecka na kabáte a išli sme na kraj chodby, pred doktorovu kanceláriu. Sadla som si na stoličku a Patrik pri mne stál.
"Ako sa je na tom mamina?" spýtal sa ma.
"Z toho najhoršieho je von, no až po piatich rokoch ju môžu označiť za zdravú." odpovedala som mu.
"Už len veriť, že sa to nevráti."
"To teda áno." usmiala som sa. Kubo vyšiel von.
"Môžeme." usmial sa. Chytili sme sa za ruky a zišli na recepciu.
"Poďte niekde na bagetu, alebo kebab." povedala som.
"Ja už pôjdem za maminou. Dnes nám končí pobyt." povedal Patrik.
"Ďakujem." podal mu Kubo ruku.
"Kedykoľvek." usmial sa, podal Kubovi moju tašku a vybral sa opačnou stranou, ako my.
"Ahoj." zamávala som mu.
"Ahojte."
"Tak poďte sem do bufetu." kývol hlavou Kubo.
"Alebo poďme do McDonald's na šalát."
"Zlatko, rozhodni sa." usmial sa.
"Šalát."
"Tak poďme." otvoril mi dvere. Vyšli sme von a ponáhľali sa k autu, keďže je zima. Sadli sme si do auta a Kubo hneď zapol kúrenie.
"Kde sú Adam s Vevou?" spýtala som sa.
"Oni ostali na hoteli. My ideme na Očovú."
"Čo, na Očovej?"
"Starký tam má chatu, ostaneme tam až do Silvestra." odpovedal mi. Vyšli sme z areálu nemocnice a išli k McDonald's.
"Veva s Adamom, tam prídu za nami?"
"Neviem. Adam povedal, že sa možno zastavia."
"Ešte aj party na Silvestra som pokazila."
"Žiadna párty sa nevyrovná tomu pocitu, keď som pri tebe." usmial sa.
"Ďakujem za ukľudnenie." povedala som ironicky.
"Bude nám rozhodne lepšie ako na nejakej party."
"Len ja budem mať stále pocit, že som všetko posrala. Poďme domov, nemám chuť jesť, ani na nejakú chatu na Očovej." zvýšila som hlas. Nechápem čo to do mňa vošlo. Žeby mi už naozaj preskočilo? Mám dostať krámy, ale to moje správanie neospravedlňuje. Ani z ďaleka nie. Otočila som si hlavu od Kuba a celou cestou až domov, nepovedala ani slovko. Keď sme zastavili pred ich domom, len som sa mu poďakovala, zobrala si kufor a išla domov. Povedala som mu, že chcem byť sama. Ani som mu nedala pusu. Prečo?