Študentská

129 11 0
                                        

Je streda a s Patrikom sme sa od nedele vôbec nebavili. Sere ma to, predsa len je to môj chlapec. Ehm.. teda. Je to ešte môj chlapec? Kubo mi povedal, že mu Patrik písal a pýtal sa na mňa. A vraj sa mu nemám ozvať prvá, mám počkať kým si uvedomí chybu a ospravedlní sa. V pondelok som bola s Didou von. Je riadne v riti z toho, že najlepšia kamarátka jej prebrala chlapa. Trochu sme popili a potom som ju upokojovala, že príde lepší ako Robo, ktorý ju neoklame s najlepšou kamarátkou. Dokonca sa so Sisou vôbec ani nebaví. Vymazala si ju na Facebooku a zablokovala. Odsadla si od nej v škole a vraj radšej skočí pod vlak ako sa, citujem "baviť s kurvou". A tak som ako medzi dvomi bombami. Bavím sa s obomi, no už čakám, kedy mi to jedna, alebo druhá vykričí. Včera som zas bola so Sisou. Vyčíta si to a je v riti z toho, ako sa s ňou Maťo rozišiel. Pokiaľ viem, tak sa stále stretáva s Robom. Ale len kvôli sexu. Nič viac. Áách. Dnes večer ideme na diskotéku do Ministry. Ide Dida, Kubo, Tibor, Dominik a ja. Som fakt zvedavá ako toto v tejto zostave dopadne.
Len tak tak som si stihla nakulmovať vlasy, už bol u nás Kubo.
"Čauko." usmiala som sa.
"Ahoj." aj on sa usmial a sadol si k Tobiasovi na gauč. Obliekla som si skinny jeansy a biele tielko. Navrch som si dala tenkú modrú mikinu a obula si vansy. Do malej športovej tašky som strčila kľúče od domu, peňaženku a mobil. Viac hádam nepotrebujem.
"Môžeme?" spýtal sa ma Kubo.
"Hej, hej." usmiala som sa. "Čau bráško." žmurkla som naňho.
"Čaute alkoholici." odbil nás. Kubo ho prehovoril, aby nám išiel potom robiť šoféra. Asi ho to nasralo. Prišli sme do Ministry ako posledný. Sadla som si k Dide a objednala si fernet s kofolou. Po pár fernetoch sme s Didou išli tancovať. Niekto, kto nás nepozná by si o nás myslel, že sme lezby. Všimla som si Kuba ako sa s niekým rozpráva, no nevšimla som si s kým, lebo ma Dida strhla za ruku. Kubo na nás kývol, aby sme išli k baru. Nemusel nám dva krát hovoriť.
"Ahojte." počula som známy hlas. Patrik.
"Ahoj." odzdravila som sa mu.
"Môžeme sa porozprávať?" spýtal sa ma.
"Jasné." kývla som hlavou a odišla spolu s ním na chodbu, kde stáli sbs-kári.
"Čo sa to deje?" spýtal sa zúfalo.
"Spávaš so Sandrou?"
"Spal som s ňou, keď som teba ešte ani nepoznal."
"Len raz?"
"Áno, len raz. Uznávam, že ako tam prišla som si ťa nejak nevšímal, len keď si hodila o zem moju hokejku a ona sa zlomila, ale bol som fakt hrozne nasratý na toho rozhodcu."
"To ťa neospravedlňuje."
"Prepáč." chytil ma za ruku. To zranenie zo zápasu má fakt hnusné. Chrastu pod nosom a aj cez ústa a bradu. "Ľúbim ťa." oprel si čelo o to moje a zadíval sa mi do očí.
"Aj ja teba." dala som si ruky okolo jeho pásu. Vtisol mi jemnú pusu.
"Toto mi tak chýbalo." usmial sa.
"Ja som sa ti chcela ozvať. No Kubo mi zakázal, že mám počkať, kým sa ozveš prvý ty." zasmiala som sa. Chvíľu sme pobudli na chodbe a potom sme sa vrátili späť k ostatným. Tancovali sme spolu, bozkávali sa, smiali a tak ďalej, veď to určite všetci poznáte. Domov ma o pol štvrtej doviezol Patrik. Ostal tu aj spať. Len sme sa prezliekli a ako obité hrušky na zem, sme my padli na posteľ a zaspali. Ešte že zajtra, teda dnes nejdem do školy.

YouTube LifeKde žijí příběhy. Začni objevovat