Part 1

476 19 1
                                    

„Poprosím vás ešte toto.“ Podala som jej časopis. Našťastie som mala dosť peňazí... Strčila som si to do ruksaku  a už som bola doma. Pred domom už parkovali aj ostatná autá domácnosti. Otcov Range Rover a mamina Audinka. Zaparkovala som presne na svojom mieste a cez otvorenú garáž som vkĺzla so domu. Potrebovala som sprchu! Potichu som obišla maminu aj ockovu pracovňu a pri pohľade na upratanú detskú som usúdila, že dvojičky budú ešte u starkých. Rýchlo som si zo skrine vybrala niečo domáce a letela som do sprchy. Samozrejme najprv na záchod, inak to môj mechúr neprežije... Po úžasnej horúcej sprche som si išla dať kakao. Konečne domáce kakao! Naliala som si mlieko, nasypala kakao a už stačilo len pomieš...

„Cŕŕŕ´!“ neznesiteľný  zvuk zvončeka prerušil moje lahodné myšlienky. Položila som kakao na linku a bežala som otvoriť. Keďže mama sa ani neunúvala zakričať, aby som otvorila a ockovi to bolo jedno. Medzi dverami sa objavili dvojičky a starkí s dvoma plnými taškami hračiek. Skapem! Však mi si môžeme hračkárstvo otvoriť!

„Lucy, toto sme priniesli a chlapci sú najedený. Takže zase zajtra. Maj sa.“ Tašky mi dali do ruky a utekali preč. Veď sa im ani nečudujem... po dni strávenom s Williamom a Joshom by som už psychiatriu potrebovala. Obaja sú päťročné hyperaktívne deti. Lezú na nervy, ale keď sa unavia vedia zaspať ako tí najlepší anjeličkovia.  Zavrela som dvere, tašky som položila k botníku a utekala som za nimi do obývačky. Nemôžete ich nechať ani 5 minút bez dozoru.... Doletela som tam s očakávaním, že im budem môcť znova vynadať, no oni... sedeli na gauči a pozerali telku. Ja neverím... Išla som oznámiť mame, že už sú tu, no práve telefonovala. Takže otec... Zamknutá pracovňa... Hádam si s nimi chvíľu poradím. Zobrala som si kakao a sadla som si k nim. Kým neskončila rozprávka boli v pohode... Potom sa začalo pravé peklo. Pobehovali po dome, kričali vrieskali a skoro rozbili otcovu starožitnú loď vo fľaši a mamin svadobný porcelán. Len tak tak som to zachránila pred skazou. Ani po hodine na tom rodičia neboli lepšie. Dokonca odišli! Nechali ma samú... s NIMI! Do siedmej boli zlí ako sto čertov, no potom padol útlm a už po ôsmej spali. Pokojný večer pred telkou sa však nekonal... Musela som si ešte niečo prejsť na angličtinu a potom som sa dala na piesne. Potrebovala som dať starý zošit do hromady na ponalepovať to do nového alebo to tam aspoň vložiť. Keď som z tašky vyťahovala zošit, vypadol aj Voug. Skoro som na neho zabudla! Harry! Aj na toho som takmer zabudla... Sadla som si na posteľ a začala som listovať... Viac ako hodinu som ešte čítala, no zavreli sa mi oči a ja som zaspala s časopisom na tvári. Ráno ma zobudil ten neznesiteľný budík.

„Nieeee!“ povedala som do vzduchu úplne chrapľavým hlasom. Dnes sa mi naozaj nechce ísť behať, no po obede by som si to neodpustila. Zhodila som zo seba deku, zo skrine som vytiahla veci a išla som sa do kúpeľne obliecť. Vyšla som oblečená, zo stola som si vzala mobil a slúchadlá a už ma nebolo. Bežala som do parku a naspäť, ako vždy. No dnes s malou výnimkou. Zabudla som si peniaze, takže do obchodu budú musieť ísť samy. Keď som dobehla domov, vypila som pohár mlieka osprchovala som sa a utekala som do školy. Dnes som nemala v pláne meškať. Ešte ma aj môj milovaný braček odviezol, takže som tam bola skôr ako Emily. Sadla som si na múrik a čakala som kedy príde Emily. Prešlo okolo pár žiakov aj nejaký ten učiteľ. Nad dverami školy už visel plagát na náš ples. Ples! Ozaj, zabudla som na Harryho. Ten Voug... Už viem prečo mi Harry nesedel medzi chalanov našej školy.  Nie je len pekný, ale aj slávny. Harry Styles je vraj podľa časopisu členom jednej chlapčenskej skupiny One Direction. Má sestru a jeho rodičia sú rozvedený. Je najmladším členom skupiny a vraj je medzi fanúšičkami najobľúbenejší. Takže One Direction, Harry, Niall, Liam, Louis a Zack. Či Zayn?? Je až fascinujúce koľko sa toho človek dozvie z jedného článku  v časopise...

„Som tu!“ Emily konečne vystúpila s ockovho auta, rozlúčila sa a utekala za mnou. Mám pocit, že môj zadok bude ten tvrdý múr pociťovať dlho... 

Random or fate?!Where stories live. Discover now