Random or fate?!

Part 4

Please votes and comments! Comments!! Comments please!! :) 

Rýchlo som schmatla šaty a utekala som naspäť. Boli jednoduché čierne. Mierne trblietavé, nad kolená a neboli na ramienka.

„Fakt super!“ povedala s otvorenými ústami Emily. Rýchlo som si do kabelky nahádzala veci a utekali sme dole. Chalani boli oblečený v oblekoch a dokonca mali aj kravaty. Vyzerali tak... neobvykle a zároveň pekne.  Asi by som si však nezvykla ak by takto chodili do školy. Nemali sme veľa času, schmatla som kľúče od auta a už nás nebolo.

„Môžem niečo povedať?“ pozrel na nás James v spätnom zrkadle. Hej šoféroval moje auto!  Nie nestáva sa to často, ale dnes mám štekle a to so šoférovaním auta nejde dokopy.

„No skús.“ Povedala som a pohľad som mu opätovala. Prekrútil očami a znova sa pozeral na cestu. No nič nepovedal... určite by zase povedal niečo nevhodné a Emily by sa urazila... Radšej si zahryzol do jazyka, presne ako ja. Zastavili sme pred telocvičňou. Hudba hrala na celú ulicu, svetlá svietili a prichádzalo čo raz viac ľudí. S Emily sme si poctivo odstáli radu, zatiaľ čo chalani sa dostali dnu zadným vchodom.

„Stavím sa, že kým sa dostane dnu, chalani budú opití.“ Povedala so smiechom Emily. Prikývla som a hryzla som si do spodnej pery. Zase som mala ten divný pocit. Motýliky v brušku.... Značí to, že je nablízku.... Keď sme sa konečne dostali dnu, zamierili sme si to rovno na toalety. Emily sa potrebovala prepudrovať. Bolo to tam naozaj preplnené! Pred zrkadlom sa tlačilo hádam aj desať dievčat. Oprela som sa o dvere a čakala som na Emily. Ten pocit v žalúdku... začal sa stupňovať....

„Môžeme!“ povedala Emily. Na ústach mala tmavý rúž, no nevyzeralo to zle. Prikývla som a kráčala som za ňou na parket. Predierala sa ľuďmi až k pódiu. Telocvičňou znelo päť na vlas zosynchronizovaných hlasov, ktoré zneli božsky... Áno presne boli to hlasy ich. A aj jeho... Preto ten pocit. Zastali sme tesne pred pódiom. Delilo nás už iba päť našich spolužiakov. Emily začala tancovať na lákavú melódiu no ja som od nemohla odtrhnúť zrak. Stačilo aby otvoril ústa a z nich vyšli tie dokonalé a čisté tóny.

„Ovládaj sa!“ zrazu som započula hlas v mojej hlave. Presne tak, bol to ten zradca mozog!            

„Miluj!“ ozvalo sa aj srdce. Hádka medzi mojimi orgánmi.... aké absurdné. Hudba stíchla a ľudia sa začali vytrácať z parketu. Ja som však stála na rovnako mieste a aj on. V ruke držal mikrofón a naše pohľady sa stretli. Zahĺbila som sa do tých nádherných zelených očí... Vysielali toľkú istotu a niečo... tie iskričky...

„Harold vstávaj!“ drgol do neho jeden z ostatných v skupine. Ten blonďavý sexoš s nádhernou farbou hlasu. Harry mu daroval vražedný pohľad. Len som sa pousmiala a pozrela som sa do zeme. Keď som zodvihla zrak, stál priamo predo mnou.

„Ahoj!“ povedal so široký úsmevom na tvári. Úsmev som mu opätovala, no nevydala som zo seba ani hlásku. Hudba začala hrať a v ňom sa prebudil elán.

„Smiem prosiť?“ podal mi ruku a ja som prikývla. Vytiahol ma do stredu parketu a začal bezhlavo tancovať. Doslova, bez zábran. Stála som a ako takmer väčšina ľudí som sa dívala na tie jeho pohyby. Hudba prestala a všetci sa znova stiahli k baru. Harry ostal stáť oproti mne . Zase tie iskričky... Chytil ma za ruku a ťahal ma preč. Vyšli sme von... Bola tam riadna zima. V noci sa vždy ochladí aj keď je cez deň teplo. Držal ma pevne za ruku a ťahal ma preč... už len matne som počula hudbu a všade bola tma....

„Harry?“ dostala som zo seba veľmi trasľavým hlasom. Zastal, chytil ma za ruku a pozrel mi do očí. Tie moje si začali zvykať na tmu a celkom perfektne som videla jeho črty. Jeho tvár sa priblížila až sa špičky našich nosov dotýkali.

„Nie!“ znova ten hlas! Mozog dával najavo svoje pocity.

„Lucy.“ Povedal Harry a dal mi rýchli bozk. Od tejto chvíle som nevnímala mozog ani srdce. Vnímala som iba jeho! Iba jeho dokonalý hlas, pery... vnímala som iba jeho. Spojila som naše pery a obmotal som si ruky okolo jeho krku. On tie svoje položil na môj pás a pevne si ma pritisol k telu. Cítila som ako silno mu bije srdce.  

„Cítiš to so mnou robí? A to ťa ani nepoznám!“ povedal a zadíval sa mi do očí. To je pravda. Vôbec ma nepozná. Ale... tak to predsa začína nie?

„Harry.“ Prerušil som ho a zložila som ruky z jeho krku. „Mám pocit, že...“ on nenechal dohovoriť zase mňa.

„Lucy, milujem ťa!“ povedal a znova ma pobozkal. Vášnivý a nežný bozk zároveň.