Random or fate?!

Part 6

Comments and votes please :) 

Izba bola obrovská s posteľou väčšou ako pristávacia dráha. 

„Pokojne si zlož veci.“ Povedal a zmizol za dverami, ktoré boli v miestnosti. Nemala som toho veľa, iba kabelku. Položila som si ju na stoličku a obzerala som sa okolo seba. Mal tam veľa fotiek. Podľa tých očí som zistila, na ktorých bol on. Ostatné boli nejaké dievča a predpokladám, že jeho mama a otec. Mal tam fotku z XFactoru. On a One Direction. Pečlivo som skúmala fotografiu. Ucítila som studené ruky na svojom páse.

„Nie si hladná?“ Harry sa oprel o moje rameno a pobozkal ma na líce.

„Nie ďakujem.“ Povedala som  a otočila som sa mu tvárou. Bol bez trička. Takmer polovica jeho obnaženého tela bola potetovaná. Rôzne veľké tetovania pokrývali časť jeho ruky aj hrude. Harryho tvár sa priblížila a naše pery sa spojili. Zase. Harry ma pritlačil k stene a bozkával ma až kým sme sa obaja nepotrebovali zhlboka nadýchnuť.

„Tak znova, nie si hladná?“ pozrel na mňa a už ma ťahal po schodoch do kuchyne.

„Nie, Harry. Naozaj nie som hladná.“ Aj keď je pravda, že naposledy som jedla včera (keďže už boli takmer dve) okolo tretej po obede.

„Miláčik žiadne nie neakceptujem. Spravím ti tú najlepšiu hrianku s džemom akú si kedy jedla.“ Pobozkal ma a dal sa do práce. Oprela som sa o kuchynskú linku s pocitom, že bude lepšie ak nebudem protestovať. Harry sa v kuchyni zvŕtal ako nejaká skúsená žienka domáce. Fascinovali ma tie jeho pohyby a s akým zanietením natieral džem na hrianku.

„Tadá!“ otočil sa s tanierom v rukách. S úsmevom kráčal ku mne.

„Harry, ale ja naozaj nie som hladná.“ Povedala som, keď sa mi v krku začala hromadiť hrča.

„Ale ja to sám nespapám.“ Povedal a položil tanier na linku.

„Budeš musieť.“ Povedala som a dala som mu rýchlu pusu. Chcela som sa vykĺznuť z jeho náhleho objatia, no nepodarilo sa. Je rýchli.

„Nevidela si ako som sa s tým natrápil, ale ak inak nedáš. Poďme si aspoň niečo pozrieť.“ Nestihla som ani protestovať. Chytil ma na ruky a odniesol na gauč. Sadli sme si a už som nevnímala. Položila som si hlavu na jeho hruď a už som vnímala iba nadvihovanie jeho hrude. Ráno ma zobudila vôňa kávy. Keď so otvorila oči, zistila som, že neležím na gauči v Harryho objatí, práve na opak. Ležala som v jeho izbe a dokonca aj sama. Chvíľu som ešte ležala v posteli a hľadela do steny. Nakoniec som sa začala nudiť, obliekla som si jeho košeľu a zišla som dole. Tá vôňa sa zosilňovala a bola čo raz lákavejšia.

„Dobré ránko.“ Harry vstúpil do kuchyne so šálkou v ruke.

„Bréé.“ Povedala som a ešte v polospánku som si šla po kávu na stole.

„Hej a??“ pozrel na mňa Harry a nadstavil tvár.

„Pušinku.“ Povedala som a zasmiala som sa. Jeden letmý bozk na pery a konečne som sa napila z tej kávy. Prekvapene ostal stáť naprostred kuchyne. Vypila som už takmer studenú kávu a hodila som sa Harrymu do náruče. Silno som ho objala a obdarila hromadou bozkov! Jeden pekne za druhým. Harry ma chytil a vysadil na kuchynskú linku.

„Cŕŕŕń!“ zazvonil zvonček a naše radovánky skončili.

„Do riti!“ povedal Harry, odmotal zo mňa svoje ruky a s nechuťou sa pobral otvoriť.

„Čauko Hazza! No čo máme na raňajky?“ do kuchyne sa dovalil nejaký blonďák. Rýchlo som zoskočila za linky a potiahla som si Harryho košeľu čo najnižšie. Mala som ju takmer na kolenách.

„Nechcel si zase jesť Horan?“ do kuchyne sa dovalili ďalší. Hej ďalší z tej skupiny. Za nimi aj nie veľmi nadšený Harry.

„Harry nepovedal si nám, že...“ povedal jeden z nich. Blonďavý (teda tuším Horan) na mňa neprestajne zízal. Teda všetci boli prekvapení.

„Chalani Lucy. Lucy toto je Louis, Liam, Zayn a tam ten v chladničke je Niall.“ Niall sa už hrabal v chladničke a vyberal si niečo na jedenie.

„Teší ma.“ Povedal Louis a podal mi ruku. Teda Liam... Mám pocit, že tie mená si nezapamätám.

„Aj mňa.“ Usmiala som sa na neho a potriasla som mu rukou.

„Ako dlho im to vydrží?“ povedal Louis a pozrel na Zayna.

„Tipujem mesiac.“ Povedal a obaja si ťapli. Počujem dobre?? Oni sa stavili??! Harry na nich zazrel a v tom momente mi padol zrak na hodiny. Veľké hodiny, takmer cez celú stenu a ja si ich všimnem až teraz??!

„Harry ja by som mala ísť.“ Harry sa prekvapene zatváril no prikývol. Vybehla som hore, obliekla som si šaty, vzala som si kabelku a zbehla som dole. Chalani sa uvelebili u Harryho v obývačke a sledovali telku. Harry ich pozoroval opretý o zábradlie a nervózne pokyvkával nohou.

„Harry?“ zastala som na poslednom schode, takže sme  boli na rovnakej výškovej línii.

„Už?“ pozrel na mňa a obmotal svoje ruky okolo môjho pásu. Prikývla som a on ma pobozkal.

„Odveziem ťa?“ povedal  a usmial sa. Ten nádherný úsmev.

„Bolo by to milé, ale domov.“ Chytil ma za ruku a pomaly a spoločne sme kráčali von. Chalanom oznámil, že sa o chvíľu vráti a vyrazili sme. Celú cestu som ho navigovala. Akoby vôbec nepoznal ulice v Londýne. Posledná križovatka pred našim domom a Harry znova zle odbočil. Začala som sa smiať a on na mňa škaredo pozrel. No dlho mu to nevydržalo. Začal sa smiať a musel obísť celú ulicu až konečne zastal pred našim domom.

„Večer?“ pozrel na mňa s úsmevom na tvári. Večer....

„Možno.“ Povedala som s škodoradostne som sa usmiala.

„Môžem ti zavolať?“ nemá číslo...

„A číslo?“ zodvihla som obočie. Z vrecka vytiahol mobil a ja som mu ho tam naťukala. Posledný krát ma pobozkal  a potom som išla domov. Harry počkal, kým sa za mnou zavrú vchodové dvere a potom odišiel.

„Kde si bola celú noc?“ otcov hrubý hlas sa niesol z obývačky až ku mne. Výsluch, tak toto som potrebovala...