Random or fate?!

Part 5

„Aj ja.“ Povedala som s úsmevom na tvári. Stavila som na srdce, tak dúfam, že ma nesklame. Harry ma silno objal a ja som si oprela hlavu o jeho rameno. Zrazu ma striaslo a znova som zacítila ten chlad. Harry si ducha prítomne vyzliekol sako a prehodil ho cezo mňa.

„Ďakujem.“ Povedala som a riadne som sa do saka zabalila. Harry ma obmotal svojimi rukami a pobozkal ma do vlasov. Neviem či sa mi toto sníva alebo.... Toto je náhoda alebo osud?? Pred zimou ma už neochránilo ani Harryho sako. Začali sa mi tvoriť zimomriavky po celom tele a moje holé nohy začali tŕpnuť.

„Harry, nejdeme dnu?“ pozrela som na neho. Mal privreté oči no reagoval okamžite.

„Ideme!“ povedal, chytil ma za ruku a spoločne sme kráčali späť do telocvične. Nemám ani poňatia ako dlho sme tam stáli, no bolo to určite dosť na to aby sme mali obaja problém. Kúsok pred telocvičňou Harry zastal. Otočil ma k sebe a pobozkal ma. Potom mi pustil ruku a odišiel. Odišiel... Ostala som tam sama stáť, zabalená v Harryho saku a nevysvetliteľným pocitom... Zhlboka som sa nadýchla a vkročila som dnu. Hudba hrala a telocvičňou znova zneli tie hlasy! A medzi nimi aj ten, ktorý mi od dnes vraví „Milujem ťa.“ Sako som zavesila na jeden z vešiakov a predierala som sa pomedzi opilcov k Emily. Sedela na stoličke vedľa prázdneho poldecáku. Samozrejme nie jej.

„Kde si bola?“ vyvalila na mňa v momente ako som sa priblížila na vzdialenosť dvoch metrov. Pravda či lož?

„Musela som sa ísť vyvetrať. Začína ma z toho všetkého bolieť hlava.“ Druhý krát som sa rozhodla pre lož! Nie je to správne. Emily len prikývla a ďalej sledovala prázdny pohár.

„Dáš si so mnou jeden?“ pozrela na mňa. Začala som protestovať, no jej to bolo očividne jedno. O chvíľu už predo mnou stál pohárik s chľastom.

„Tak na osamelé večery.“ Povedala a podala mi pohárik. Osamelé večery?? Nemohla povedať niečo iné....

„Tak teda.“ Povedala som a lupla som pohárik do seba. Nebolo to zlé, no pálilo ma z toho hrdlo. Hudba dohrala a na pódium vyšla riaditeľka. Tie jej nudné predslovy...

„Takže milí študenti. Som rada ak ste sa zabavili a je tu sľubovaný polnočný ohňostroj.“ Povedala to s takou radosťou. Mám pocit, že aj jej niečo dali... Telocvičňa sa pomaly vyprázdnila a keďže som nechcela ostať sama, zaplietla som sa do davu. Nemala som ani potuchy kde je Harry. Naposledy som počula jeho hlas, keď spieval „And let me kiss you.“ A potom ten predslov a teraz táto neznesiteľná tlačenica. Nevzala som si ani Harryho sako, lebo som sa k vešiakom nedostala. Cestu mi blokovalo pár zaľúbencov, ktorých som sa nedokázala zbaviť.  Keď sme sa konečne dostali von, uvedomila som si, že už ani neviem, kde je Emily. Zrazu som ucítila jemný dotyk na bokoch a náhle pritiahnutie môjho tela. Tá osoba mala nado mnou moc.

„Nie je ti zima?“ spýtal sa ma Harry a obmotal svoje ruky okolo môjho stiahnutého brucha. Skôr ako som stihla niečo povedať, prehodil cezo mňa sako a znova sa na mňa prilepil. Bol to príjemný pocit. Jeho kučery ma jemne šteklili na líci a moje telo sa chvelo. Zo zimy aj z toho zvláštneho pocitu... vraj sa nazýva láska. Ľudia okolo nás začali odpočítavať.

„Desať, deväť...“ myslela som si, že sa k nim pridám, no Harry mi to prekazil. Otočil si ma k sebe a spojil naše pery. No len na moment.  

„Lucy, chcem aby sme ostali navždy spolu.“ Povedal ani nie po dvoch hodinách nášho „vzťahu“. Dokonca sa vôbec nepoznáme a už takéto odvážne slová?!

„Nie je to nejako zhurta Harry?“ pozrela som prekvapene na neho.

„Nie!“ povedal a vzápätí mi to dal najavo. Pobozkal ma a ja so už nemohla namietať.

„Milujem ťa!“ povedal a v tom nad nami vybuchol ohňostroj. Nádherné obrazce tvoriace sa na čiernej oblohe ma donútili, zodvihnúť hlavu smerom hore. Chvíľu som sa pozerala na oblohu, no potom som sa pozrela na Harryho. Jeho ruky boli obmotané okolo môjho pásu, hlavu mal zdvihnutú smerom k oblohe a vyzeral tak... tak..

„Milujem ťa.“ Povedala som a on hneď spozornel. Pozeral mi hlboko do očí a ja som nemohla uhnúť pohľadom.

„Milujem ťa.“ Zopakovala som a pobozkala som ho. Prvý raz som ja spojila naše pery. Ak je toto  láska, je to nádherný pocit. Zrazu začali všetci tlieskať a ja som sa od Harryho pod zámienkou zistiť čo sa deje, odtiahla. Nič sa nedialo... Všetci tlieskali lebo skončil školský rok. Teoreticky. Nakoniec som sa otočila naspäť k Harrymu. Daroval mi nádherný úsmev.

„Milujem ťa.“ Povedal a znova ma pobozkal. Pár ľudí, kráčajúcich naspäť do telocvične do nás vrazilo. Harry ma chytil za ruku a znova ťahal preč. Tento krát na doviedol do telocvične. Bola poloprázdna. Pár opilcov sa už váľalo pod stolom a nejaký sedeli na prázdnych stoličkách pri bare.  Harry ma stále držal za ruku a kráčali sme smerom k pódiu. Odtiahol záves, ktorý smeroval do zákulisia. Zo stojana si vzal kabát, zo stoličky malú taštičku a už sme kráčali späť. Stáli sme na parkovisku pri tmavom Range Roveri.

„Harry, ale ja musím...“ znova mi skočil do reči...

„O tvoju kamarátku je postarané.“ Povedal a vystrúhal ten nádherný a diabolský úsmev.

„Naozaj?“ povedala som už keď sme obaja sedeli v aute.

„Ver mi!“ povedal a pobozkal ma na čelo. Kým vyšiel zo školského parkoviska v aute bolo hrobové ticho. Dokonca ani rádio nepustil.

„Teraz ma odvezieš domov?“ pozrela som na neho. Sústredene držal volant a hľadel pred seba.

„Nie, ideme ku mne ak chceš.“ Povedal s úsmevom na tvári.

„Harry, ja neviem.“ Povedala som a dala som mu pusu na líce.

„Smola už sme tu.“ Povedal a doparkoval auto. „Tak?“ pozrel na mňa. Oči mu svietili ako žiarovky. Prikývla som. Skôr ako sme vystúpili z auta ma posledný krát pobozkal. Potom odomkol dvere a rozsvietil svetlo. Ten dom bol ako palác. Obrovský, nádherný a útulný v jednom.  Harry si odložil kabát na vešiak a zavesil kľúče hneď vedľa. Vyzula som si svoje lodičky a vyzliekla som si Harryho sako.  Harry ma chytil za ruku a previedol ma po celom dome až sme zastali v jeho izbe. Teda myslím... 

                                                                 Votes and comments please :)