Random or fate?!

Part 29

Trochu som si potrebovala prevetrať hlavu a upratať myšlienky.  Chladný ranný vzduch mi v momente začal štípať líca i nos. Šál som si potiahla takmer až na oči. Kráčala som našou ulicou a potom som zahla smerom do lesa. Ten osudný les... Pomaly som kráčala snehom, keď som sa dostala až na to miesto, ktoré mi pri srdci zanechalo búšenie i rany.  To osudné miesto... Oprela som sa o strom, pohladila som kôru a z oka sa mi vykotúľala slza. Jedna, dve, tri... Nenávidím ho! Dva roky na tom však nič nezmenili. Mozog nenávidí, srdce miluje... Boj medzi nimi je vyčerpateľný.  Edovi však dáva môj mozog falošnú nádej. Nechcela by som mu zlomiť srdce. Zlomiť srdce takému úžasnému človeku ako je Ed by som nedokázala. Zato Harry s tým problém nemal. Sviniar! Kus života, ktorý som mu venovala... Teraz to ľutujem... Ľutujem, že som ho milovala! Tú časť života mi však nikto nevráti... Utrela som si slzy, postavila som sa na rovné nohy a vykročila som v pred. Dostala som sa až na chodník vedúci k nášmu domu. Kráčala som hore ulicou, keď som do niekoho vrazila.

„Pardón, prepáčte.“ Otočila som sa, aby som videla, komu som teraz takmer prebodla rebrá. Stačil mi jeden pohľad. Tie prenikavo zelené oči. Tie kučery. Tá bezchybná tvár. Otočila som sa a rýchlim krokom som sa dostala až domov. Vydesená, bez nejakých slov som rýchlo bežala do izby. Ed ešte stále ležal na posteli, no už bol hore.

„Kde si bola?“ pozrel na moje červené oči, vyskočil na nohy a postavil ma zo zeme. Keďže som bola taká roztrasená, že som nemohla ani na rovných nohách stáť, vzal ma na ruky a položil na posteľ.

„Lucy, čo sa ti stalo?“ pozeral vydesene na moju tvár. Slzy mi samovoľne stekali po lícach, z hrdla sa mi drali vzlyky a nedokázala som povedať ani slovo. Pred očami som mala len tú tvár.

„Ed, objím ma.“ Potrebovala som cítiť tú jeho úprimnú lásku. Ovinul ma rukami a pritiahol si ma k svojej holej hrudi. Srdce mu tĺklo. Zavrela som oči a znova som ho videla. Vydesene som ich otvorila a presvedčila som sa, že ma v náručí drží Edward. Chytila som mu tvár do dlaní a spojila som naše pery. A dosť! Harry je minulosť a ňou aj ostane. Šla som sa osprchovať, dať sa trochu doporiadku.

„Už si vpohode miláčik?“ Ed už oblečený si česal vlasy. Keď som vstúpila len v uteráku, razom odložil kefu a pozeral na mňa. Nebezpečne sa približoval a ešte nebezpečnejšie sa usmieval. Chytil ma za pás a pobozkal. Jednou rukou som držala tú jeho a druhou uterák.

„Hm, Ed, počkaj oblečiem sa.“ Usmiala som a z kufra som si začala vyťahovať oblečenie. Sveter a legíny s vianočným motívom. Rýchlo som sa obliekla, upratala som posteľ a spoločne s Edom sme zišli dole.  Bolo dávno po raňajkách a keďže sme tu neboli načas, nič neostalo. Ellie sa rozprávala s Martinom, záhadne si rozumeli... Mama oznámila, že obed bude až okolo tretej, hlad nás preto vyhnal do tej krutej zimy.

„Luc, čo sa ti ráno stalo?“ Spýtal sa Ed po dlhej chvíli ticha.

„Ed, naozaj chceš pokaziť túto romantickú chvíľu?“ pozrela som na neho.

„Áno, potrebujem to vedieť. Si akási iná, odkedy sme prišli.“ Pohladil ma.

„Ed, naozaj.“ Povedala som a zastala som. „Milujem ťa.“ Povedala som a pobozkala som ho. Ed presvedčený o tom, že sa nič nedeje kráčal ďalej. Zastavili sme sa v StarBuckse, dali sme si kávu a potom sme zašli do nákupného centra.  Malý hudobný obchodík tam už dávno nebol, no spomienka na koncertové krídla, gitary a bicie ostala uložená v mojej mysli.

„Odskočím si. Počkáš ma tu?“ Ed ma vytrhol z myšlienok. Prikývla som, rýchlo som ho pobozkala a sadla som si na neďalekú lavičku. Čakal som vyše desiatich minút a keď sa neobjavoval, zašla som do neďalekého obchodíku s oblečením. Prehŕňala som sa handrami až mi nezačal zvoniť mobil. Ed vystrašený ma čakal pri lavičke.

„Tu som.“ Zamávala som mu a rozbehla som sa k nemu. Ruka v ruke sme kráčali von z obchodného centra.

„Kde si bol tak dlho?“ pozrela som na neho, keď sme už boli z davu valiacich sa ľudí preč.

„Prekvapenie.“ Usmial sa a pobozkal ma na líce.

„Lucy?“ Ten hlas mi bol viac ako známy. Otočila som sa, aby som sa presvedčila, koho práve vidím.

„Louis?“

Ospravedlňujem sa ak v najbližších dňoch veľa nepridám... Som rada, že to čítate :) Votes and comments please :)